Do medzinárodnej súťaže na budúcu podobu Cvernovky slovensko-fínska developerská spoločnosť YIT Slovakia v septembri 2016 pozvala spolu dvanásť štúdií, medzi ktoré sa zaradili tiež Chybik+Kristof Architects & Urban Designers. Súťaže sa napokon zúčastnilo desať z nich. Náš návrh získal mimoriadnu cenu "za nadšenie autorského tímu podporené príbehom pamäte historickej profilácie územia, ktoré prinieslo nevšedné riešenie".
Návrh novej Cvernovky nie je príkladom v Bratislave obvyklého prístupu k demolícii brownfieldu a jeho náhrady za klasickú developerskú architektúru, ale zachovaním dôležitých aspektov jeho identity. Citlivý prístup k revitalizácii jedného z najhodnotnejších a najstarších industriálnych areálov v Bratislave bol hlavnou témou, ktorou sa architekti štúdia v príprave projektu zaoberali.
Jeho zámerom je revitalizovať celý blok a zároveň priniesť takmer 100 000 m2 nových nadzemných plôch bytov, kancelárií, kultúrnych priestorov, občianskej vybavenosti, reštaurácií i kaviarní, aby na jeho mieste vznikla nová, verejnosti prístupná a v kontexte Bratislavy i Slovenska unikátna štvrť.
Náš návrh je založený na tom, aby sa Cvernovka neodstránila z mapy mesta, ako by sa dalo predpokladať, a nezostala po nej len bývalá pradiareň ako jediná zachovaná pamiatka. Koncept vychádza z princípov, ktoré zachovajú identitu mestského bloku Cvernovky, jeho unikátnosť, veľkorysosť a pestrosť. Inšpirovali sme hlavne samotným industriálnym areálom, v ktorom sa prepájajú vysoké komíny, veľké haly s menšími solitérmi, dvormi a ich skrytými zákutiami, úzkymi uličkami.
Kostrou riešenia revitalizácie Cvernovky je reinterpretácia a zachovanie hlavných identifikačných fragmentov brownfieldu, ktorými boli dominanty areálu, objekt bývalej pradiarne, silocentrály, chladiarenských veží, farbiarne a komín. Podľa návrhu by každý z týchto objektov podstúpil rekonštrukciu alebo novú reinterpretáciu.
Objekt pradiarne by mal slúžiť ako kancelársky objekt a rovnako ako silocentrála by sa jej prízemie využilo pre celú škálu kultúrnych aktivít od koncertov po výstavy. V miestach, kde v minulosti stáli chladiarenské veže, by vznikli nové, zeleňou porastené „eko-veže“, ktoré by zároveň plnili nový účel a chladili okolitý verejný priestor.
Chýbajúci objekt farbiarne návrh vracia spolu s priľahlou uličkou na jej pôvodnú stopu v novej podobe haly, ktorá by ukrývala škôlku, jasle, klub detí, reštaurácie, kaviarne alebo tržnicu. Na mieste komína, pôvodného „landmarku“ Cvernovky by vznikla jediná nová výšková stavba v podobe bytového domu, pripomínajúceho komín, ktorý by akcentoval industriálny charakter starej i novej Cvernovky.
Zachovanie pôvodných prvkov by malo byť základným predpokladom ďalšieho vrstvenia a cielenej pestrosti funkcií, priestorov a objektov. Na štyriapolhektárovej zóne by tak v budúcnosti mohli stáť moderné bytové domy, kancelárie a široká škála pestrých verejných priestranstiev vrátane hlavného námestia, uličiek, dvorov či iných mikropriestorov s jedinečnou atmosférou, ktoré by mohli fungovať celoročne nielen pre ich obyvateľov, ale i široké okolie. V lete by tvorila príjemné miesto na prechádzky, v zime za vianočnými trhmi s klziskom, ráno do práce alebo do škôlky, večer na koncert alebo vernisáž, prípadne len tak na kávu či večeru.
Zhrnutie konceptu
Základným východiskom návrhu Cvernovka 2.0 je názor, že nový areál by mal vychádzať z historického kontextu, charakteru bloku a genia loci miesta. Základnou ideou je vytvoriť novú Cvernovku ako skutočne odlišný a unikátny blok v rámci celej Bratislavy. A to vo všetkých aspektoch, od urbanistickej štruktúry až po detail verejných priestorov alebo fasád. Koncept urbanistického a architektonického riešenia novej Cvernovky je založený na troch základných témach. Identita, superblok a pestrosť.
Kostrou riešenia je zachovanie alebo reinterpretácia hlavných identifikačných fragmentov Cvernovky, ktoré vytvárajú predpoklad ďalšieho vrstvenia. Ako najdôležitejšie fragmenty boli vyhodnotené pradiareň a silocentrála, chladiarenské veže, farbiareň a výšková dominanta komína. Tie boli od nepamäti vryté do mentálneho obrazu Bratislavčanov v spojitosti s Cvernovkou, nielen vo forme pôvodného loga.
Tieto fragmenty rekonštruujeme alebo nanovo reinterpretujeme. Často poskytujú odpovede na základné otázky, ako napríklad, kde má byť situovaná výšková dominanta v území? Kde má byť vnútorný komorný uličný priestor? Kde má byť hlavný vstup?
V rámci širších vzťahov je Cvernovka jednoznačne definovaná ako horizontálny superblok. Ten dotvára ulice Svätoplukova, Páričkova a Košická, každú z nich sa snaží vylepšiť a urbanisticky podržať. Superblok sa nerozpadá po celej svojej dĺžke, jedine okolo najhodnotnejšej budovy kultúrnej pamiatky - Pradiarne vytvára nové vstupy do územia.
Jedným z hlavných charakteristických prvkov areálu Cvernovky je a bola pestrosť. Pestrosť funkcií, priestorov, objektov. Malých a veľkých, pravidelných a nepravidelných dvorov. Malých a veľkých, horizontálnych a vertikálnych objektov. Funkcií od výroby, cez ubytovanie, administratívu, stravovanie až po skleníky. To všetko sme sa snažili zachovať v novej podobe, v novej reinterpretácii podľa parametrov nového využitia, otvorenosti areálu, hierarchie verejných a poloverejných priestorov.
To všetko vytvára Cvernovku 2.0, skutočne unikátny pestrý postindustriálny blok.
