Prezident Spojených štátov amerických otvorí 24. septembra vo Washingtone Národné múzeum afroamerických dejín a umenia (NMAAHC).

Päťpodlažnú pravouhlú sklenú budovu postavili vedľa Národného múzea amerických dejín na nepravidelnej parcele, poslednej, ktorá ostala nezastavaná v historickom parku National Mall. Lokalita patrí k najrigoróznejšie chráneným v krajine.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

David Adjaye, britský architekt ghanského pôvodu, nemohol navrhnúť objekt tak, aby prevýšil okolité budovy a porušil východo-západnú pohľadovú os od Kapitolu po Lincolnov pamätník. Preto umiestnil jeho priestory až zo šesťdesiatich percent v podzemí.

NMAAHC je takmer dvojnásobne väčšie ako nové Whitney Museum of American Art na Manhattane. Spomedzi významných budov stojacich v parku má najhlbšie, takmer dvadsaťpäťmetrové základy, pre ktoré odstránili okolo 270-tisíc kubických metrov zeminy.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

Budovu odsunutú od Constitution Avenue na opačnú stranu zatrávnenej plochy na jar a v lete takmer nebude z chodníka ešte z dvadsiatich-tridsiatich metrov dobre vidieť cez práve tu mimoriadne husté stromoradie brestov. Pôvodne mala budova siahať až po chodník a mala byť väčšia s výlučne nadzemnými výstavnými priestormi.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

Definitíva, ako skonštatoval Washington Post, je „jednoduchšia, pôsobivejšia a aj príťažlivejšia“. Tri rady nad sebou umiestených stien, naklonených navonok, so sklonom odvodeným od vedľajšieho Washingtonovho monumentu, prikrývajú zo všetkých štyroch strán sklenenú fasádu, a to tak, že sa zdola javí ako sokel.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

V definitíve ich zachovali. Pripomínajú obrátený zikkurat, alebo, ako to formuloval časopis The New Yorker, „chrám neznámeho božstva“.

Autor ich nazval Corona podľa pokrývky hlavy „yorubských kariatíd“, typu západoafrických drevených plastík. Trojitý útvar v zakončení sôch symbolizuje dotyk nebies.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

Miesto pôvodne navrhnutých bronzových dosák inšpirovaných riadom koloniálnych čias, použili lacnejšie a menšie obklady, okolo tritisícšesťsto tmavohnedých hliníkových panelov. Vytvárajú silnejší kontrast s bielym mramorom a vápencom okolitých neoklasicistických budov, s akým pôvodne rátal architekt.

Hliníkové panely, ktoré budú v noci podsvietené, jednako obohatili budovu náznakom čias otrokárstva. David Adjaye vysvetlil, že ich koncipoval ako štylizáciu liatinových ornamentálnych filigránov, ktoré vyrábali otroci v Charlestone, New Orleans a Savannah.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov

Zmenu ťažkých, ale aj drahých bronzových fasádových dosák, náročných aj na údržbu, však hodnotí ako ujmu. Ešte väčšmi ho mrzí zmena stropu vstupnej haly na lacné kovové panely.

Pôvodne ho navrhol so Spŕškou dreva z tisícov akoby padajúcich kúskov štiepanej borovice, zosobňujúcich Afričanov privážaných do Ameriky ako otrokov. Zmieroval sa s tým takto: „Je úspech, ak zrealizujete šesťdesiat až sedemdesiat percent svojich nápadov a tu sa mi to podarilo na osemdesiat percent.“

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov
Zdroj: Darren Bradley

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov
Zdroj: Darren Bradley

Do expozícií dejín Afroameričanov, dnes okolo trinásť percent populácie USA, sa zo vstupnej haly prejde nadol výťahmi na výstavu Otroctvo a sloboda na najnižšom poschodí.

Z výťahu sa vystúpi k betónovému múru s časovým prehľadom, od obchodovania s otrokmi po súčasné prezidentské funkčné obdobie Baraka Obamu, časová os určuje aj následnosť expozícií.

Podzemná časť s rampami vychádza, ako tvrdí Washington Post, z Národného pamätníka a múzea 11. septembra. Na jeho projekte sa totiž podieľala newyorská firma Davis Brody Bond, ktorá spolupracovala aj s Adjaye Associates, a to práve na návrhu suterénu NMAAHC.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov
Zdroj: Darren Bradley

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov
Zdroj: Darren Bradley

Ústredným miestom múzea je Oculus, vyvýšená kruhová plošina pri západnom vstupe osvetľujúca podzemný Dvor rozjímania, odkiaľ padá tenký prúd vody do štvorcovej prílivovej nádrže. Priestor na zamyslenie pred pokračovaním v prehliadke v nadzemnej časti múzea zriadili priamo na mieste trhoviska s otrokmi.

Návštevníci vidia cez Okulus špičku Washingtonského monumentu, pri nádrži je miesto na posedenie. Ostatné dominanty National Mall zdôrazňujú na najvyšších poschodiach panoramatické okná, takzvaných Deväť pohľadov.

Podľa tejto budovy vytvoril David Adjaye Washingtonskú kolekciu (2012) pre talianskeho výrobcu nábytku Knoll (pozrite si foto), hliníkové stoličky Washington Skeleton a Washington Skinchair z vystuženého skla GRC.

Posledná atrakcia washingtonského parku monumentov