Do užšieho finále Medzinárodnej ceny Kráľovského inštitútu britských architektov nedávno vybrali Museo Jumex v Ciudad de México. Medzi šesť diel zaradili aj sídlo Strojníckej a technologickej univerzity v Lime, o ktorej seriál Svetová architektúra informoval.
„Príťažlivý ornament“, ako Museo Jumex nazval britský mesačník The Architectural Review, ktorý ho prirovnal k opevnenému zámku, je prvým projektom David Chipperfield Architects v Latinskej Amerike.
Prevažuje názor, že tvar ovplyvnila priemyselná minulosť miesta, kde stojí – pozostatkom brownfieldu je železničná vlečka, priamo popri budove niekoľkokrát denne opatrne prejde vlak.
David Chipperfield v rozhovore pre mexický časopis Arquino vysvetlil, že zubatú strechu, ktorá je hlavným prvkom „takmer priemyselného tvaru“, inšpirovala vila Diega Riveru a Fridy Kahlo (Juan O'Gorman, 1931, pozrite si fotografie) v miestnej štvrti San Ángel.
K riešeniu strechy dospeli až v poslednej verzii návrhu. Iný markantný prvok, veľké výrezy fasády, sa, naopak, zjavil už v prvej štúdii, v ktorej si budovu predstavovali veľmi členitú. Nasledujúci návrh, v ktorom ju zjednodušili, znížili a vtesnali do trojuholníkovej parcely, sa v konečnej podobe konkrétne neuplatnil.
V predposlednej verzii sa rozhodli pre horizontálu s trojuholníkovou dispozíciou s jedným zrezaným vrcholom a dospeli k predĺženým výrezom v obvodovom múre na druhom podlaží. Napokon budovu zdvihli na valcových stĺpoch o päť metrov a vytvorili tak pod ňou hlboký verejný priestor.
Lem, ako architekt nazýva súvislý múr, zhora spolovice zakrýva po celom obvode verejný priestor a stĺpy. Zvnútra sú proporčné, zvonku ich „lem“ ozvláštňuje a pôsobia neobyčajne masívne.
Sklené tabule od podlahy po strop v ráme z nehrdzavejúcej ocele á la Barcelonský pavilón (1929, Ludwig Mies van der Rohe) vnášajú moment hry znejasnením hraníc medzi exteriérom a interiérom, na čom architektovi podľa vlastných slov mimoriadne záležalo.
Vo verejnom priestore na prízemí a v priestranných lodžiách na prvom poschodí sa návštevníci ocitnú „vonku a zároveň vnútri“. Využili v nich tunajšiu miernu klímu s priemerným maximom dvadsať stupňov Celzia.
Budova sa skladá z dvoch častí. Dve horné poschodia ponorené v tichu, za hrubými múrmi, ktoré ich izolujú od mesta, napomáhajú sústredené vnímanie diel. Dolné dve dynamické a transparentné podlažia vytvárajú priechod medzi mestom a múzeom.
Do múzea sa nevchádza zvonku, ale schodmi z verejného priestoru. Vedú do multifunkčného piana nobile, ktoré neslúži ako výstavný priestor, využíva sa na spoločenské príležitosti a konferencie.
Dočasné výstavy inštalujú na treťom poschodí s jediným oknom obráteným na sever, ktoré ale zvyčajne zatemňujú. Filtrované svetlo cez strop na štvrtom podlaží, ktoré kopíruje zubatú strechu, je podľa architekta ideálne pre stálu expozíciu a vyrovná sa severnému svetlu v európskych galériách.
David Chipperfield sa orientoval na krásu tvaru a elegantné minimalistické detaily. Obklady stien, stupne a podlahy z xalapského travertínu z veracruzských lomov oživuje schodisko pripomínajúce origami, s oceľovou bariérou natretou na matnú sivočiernu a troje mohutných tmavých dverí na prízemí s posuvno-otočným systémom.
Múzeum s dielami vybranými z údajne najväčšej zbierky súčasného umenia v Latinskej Amerike situovali v štvrti Nuevo Polanco, ktorá vyrástla na mieste pivovarov.
Eugenio López Alonso sem preniesol diela z Galeríe Jumex v továrni Grupo Jumex na ovocné šťavy v meste Ecatepec de Morelos, dvadsať kilometrov od hlavného mesta.
Štvrtý najbohatší človek sveta Carlos Slim Hélu mu predal pre múzeum voľnú časť pozemku, kde budoval komplex podľa projektu svojho zaťa Fernanda Romera (FR-EE). Počas výstavby Museo Jumex už stálo v susedstve Museo Seumaya (2011) s multimiliardárovou zbierkou starého umenia.
Trocha paradoxné je, že v Museo Seumaya v tvare presýpacích hodín, kde by sa očakávali avantgardné diela, vystavujú Rodinove sochy, kým stánkom moderny, kde vystavovali mobily Alexandra Caldera, je nadčasová, kvázi tradičná budova Museo Jumex. Súbor súkromných kultúrnych budov dopĺňa Cervantesovo divadlo so sálou pre tisícpäťsto divákov.
V komplexe Carlosa Slima Hélu je tiež luxusný obchodný dom amerického reťazca Saks Fifth Avenue a skupina štyroch výškových domov Plaza Carso na spoločnom pódiu s najvyšším administratívnym Torre Falcon/Garso (2010, 104 m). Tesne pri Chipperfieldovom múzeu postavili okrúhlu 90-metrovú vežu Torre Jumex (2013) s hotelom a bytmi.
