Najznámejším z odmenených laureátov tohtoročného realitného veľtrhu MIPIM v Cannes je nesporne katalánsky architekt Santiago Calatrava. V kategórii novátorská ekologická stavba ocenili jeho Museu do Amanhã (Múzeum zajtrajška) v Riu de Janeiro.
Predĺžená biela budova zaberá takmer celé severojužné mólo v starej prístavnej štvrti Porto Maravilha (Nádherný prístav, Prístav divov). S prvou juhoamerickou výškovou budovou Edifício Joseph Gire (84 m, 1927) a s MOR – Múzeom umenia Ria (2013) tvorí dominanty námestia Mauá, na ktorom pri generálnej úprave pre múzeum asanovali viadukt mestskej diaľnice.
Keď primátor Ria Eduardo Paes navštívil Valenciu nadchlo ho Calatravovo dielo Mesto umení a vied a rozhodol sa poveriť projektom múzea práve jeho. Architekt sa s Riom podrobne oboznamoval počas viac ako desiatich pobytov. Keďže je aj výtvarníkom, konečnú verziu múzea si pripravil štyrmi stovkami akvarelových štúdií.
Údajne najviac ho inšpirovali bromélie v tunajšej botanickej záhrade, ktorá je biosférickou rezerváciou UNESCO. Jeho predstavy limitovala potreba nezasiahnuť budovou do výhľadu na záliv z kláštora de São Bento, ďalšej pamiatky registrovanej UNESCO, čo rozhodlo o tom, že výška nepresahuje osemnásť metrov.
Na oboch stranách vystupujú mohutné previsy – 75-metrový od námestia, 45-metrový od Guanabarského zálivu (pozrite si video). Budova stojí na tridsiatich tisícoch metrov pilótov.
Oblé, zakrivené múry, stropy a schodištia formovali z betónu. Na rebrá strechy v podobe obráteného lodného trupu použili štyritisíc ton oceľových profilov (pozrite si video).
Ako ekologická budova zaujalo múzeum v Cannes dvoma systémami, ktoré rozhodujú o štyridsaťpercentnej energetickej úspornosti. Prvý systém riadi cirkuláciu vody z hlbín zálivu použitej na chladenie.
Približne deväť percent vody, ktorú spotrebuje budova, sa po použití a prefiltrovaní odvádza do reflexnej nádrže. Z nádrže, vďaka ktorej sa budova podľa mienky architekta podobá „plávajúcej lodi, vtákovi alebo vodnej rastline“, sa voda vracia vodopádom do mora.
Druhým systémom Santiago Calatrava zrealizoval variant svojho pohyblivého strešného „krídla“ (pozrite si video). Pre optimálne osvetlenie interiéru a optimálny sklon päť a pol tisíc solárnych panelov sa dvadsaťštyri krídel z nosníkov prispôsobuje aktuálnej polohe slnka.
Multimediálna expozícia v dvestometrovej hale je dimenzovaná na 11 500 návštevníkov denne. Rozčleňuje ju päť sekcií venovaných minulosti, súčasnosti a prognóza najbližších päťdesiatich rokov: Kozmos, Zem, Antropocén, Zajtrajšok a My. Digitálna kolekcia vychádza z najaktuálnejších vedeckých údajov svetových partnerských inštitúcií (pozrite si video).
Sekcia súčasnosti a budúcnosti sa zameriava na klimatické zmeny, populačný rast, zmeny biodiverzity, genetické inžinierstvo, bioetiku, zvýšenie priemernej dĺžky života, vzory konzumu, rozdelenie bohatstva a technologický pokrok.
Výstavné priestory zariadila americká firma Ralph Appelbaum Associates, autori inštalácie v modrom pavilóne Autostadtu vo Wolfsburgu (2006) a Olympijského parku kráľovnej Alžbety v Londýne (2012).
Z diel odmenených v tomto ročníku MIPIM predstavila Svetová architektúra Warsaw Spire a Victoria Gate.
