Na začiatku budúceho roku otvoria po takmer desiatich rokoch výstavby Elbphilharmonie (Filharmóniu na Labe) v novej hamburskej prístavnej štvrti Hafencity.
Výškovú, stodesaťmetrovú budovu na cípe móla Dalmannkai projektovala firma Herzog & de Meuron Architekten, dlhodobá jednotka svetového architektonického rankingu časopisu BauNetz.
Značná hmotnosť dvestotisíc ton u tejto ľahko pôsobiacej budovy, ktorej krivky strechy pripomínajú rozbúrenú Labe, možno prekvapí. Strecha smerom na východ klesá až o tridsať metrov.
Na nižšej strane vybudovali päťhviezdičkový hotel Westing Grand, opačný okraj zaberá rezidenčná časť s bytmi, ktoré patria k najdrahším v Nemecku. Ako uviedol Hamburger Morgenpost, priemerom 31 500 eur za štvorcový meter sa blížia k cene rezidencií v Kampene na ostrove Sylf.
Dolnú časť tejto dvadsaťpäťposchodovej multifunkčnej budovy tvorí Kaispeicher A (1966), bývalý prístavný sklad kakaových bôbov, tabaku a čaju, z ktorého oproti pôvodnému plánu napokon zachovali iba tehlovú, pamiatkovo chránenú fasádu a spevnili ho 650 železobetónovými nosníkmi. Pri tejto tehlovej „podeste“ vyniká irizujúci kryštál, sklená fasáda nadstavenej časti, ktorá odzrkadľuje oblohu, vodu a mesto (pozrite si video).
Nepravidelný raster fasády pripomína slohové historické svetlíky „oeil de boeuf“ (volské oči). Takmer 1 100 panelov z dvojitého skla pokrýva individualizovaná sieťotlač.
Koncertné siene môžu od 11. januára 2017 privítať až 2 870 poslucháčov, už v najbližších dňoch tu uskutočnia prvé orchestrálne skúšky. Pýchou je Veľká sála vo výške päťdesiat metrov (pozrite si video) s obrovským zaveseným reflektorom a s Bielou kožou, unikátnym obkladom, ktorý je v skutočnosti skôr sivý. Účelom „kože“ z desiatich tisícov frézovaných sadrovo vláknitých dosák je jediné. Dokonale prenášať zvuk.
Dosky vyrobili podľa projektu renomovaného akustika Josuhisu Tojotu, autora slávnych koncertných sál vo Walt Disney Concert Hall v Los Angels (2003), Mariinskom divadle v St. Petersburgu (2006), Opere v Sydney (2009) a Philharmonie de Paris (2015). V Malej sále navrhol reliéfny obklad z frézovaných dubových dosák, pre ktoré vyrábali špeciálne stroje.
Veľkú sálu osadili na „poduškách“, 362 mohutných oceľových pružinách, ktoré absorbujú pohyby budovy. Ako napísal švajčiarsky denník Tages-Anzeiger, ani skrutky najväčších kontajnerových lodí nenarušia čo len pianissimo koncertu.
Na druhej strane, ani fortissimo neprenikne do hotela a do bytov. Prispeje k tomu aj strecha so stovkami bielych kovových platní s priemerom šesťdesiat centimetrov.
Hľadisko okolo orchestriska, známe ako vineyerd, je pomerne bežný typ, no maximálna vzdialenosť tridsaťdva metrov medzi divákom a dirigentom nadchla expertov. Architektonická kompozícia siene, ktorá nadväzuje na akustickú koncepciu, tiež nie je sama o sebe raritou.
Ako však podotkol renomovaný americký Architect Magazine, Veľká sieň je jednako novátorská a v minulom storočí nemysliteľná. „Jej vrstvy tvoria unikátny celok, ktorý ako šapito rastie smerom nahor.“
O tomto celku – pokračuje časopis – nerozhodla architektonická vízia, ale 2 100 divákov, ktorí sem prídu počúvať hudbu, a hudobníci, ktorí ju budú interpretovať. Vertikalita siene ovplyvnila aj vzhľad budovy (pozrite si video).
Turistov spolu s návštevníkmi koncertu dopraví zdola na strechu skladiska, ktorú nazvali Plaza, krytý osemdesiatdvametrový eskalátor. Konkávny tvar údajne najdlhšieho eskalátora v Európe potlačí nepríjemný pocit z úzkeho, dlhého priestoru.
Plaza, ktorú sprístupnia už tento rok na jeseň, je priestranná terasa vo výške 37 metrov obkolesujúca nadstavby. Nostalgickú tehlovú dlažbu so stopami sadze vypálili v starých peciach.
Do novej budovy sa vstupuje cez vlnité sklenené dvere z častí, ktoré sú originálmi. Dizajn dverí nadväzuje podobne ako tvar strechy na námorné prostredie.
Jacques Herzog a Pierre de Meuron, ktorí, ako pripomína Tages-Anzeiger, vytvorili týmto dielom odkaz na Berlínsku filharmóniu (1963) od Hansa Scharouna (pozrite si foto), predstavili projekt v roku 2003. O štyri roky ho začali realizovať.
V čase dokončenia hrubej stavby sa očakávalo dokončenie v roku 2012, čo zmarili komplikované spory. Donedávna sa pri hodnotení stavby zdôrazňovalo práve jej oneskorovanie, a najmä rast nákladov.
Zvýšenie oproti pôvodnému odhadu priniesla už zmluvná suma 114 miliónov eur z roku 2007, o tri roky odhadli náklady na 323 miliónov, o ďalšie tri roky potvrdil starosta sumu 789 miliónov eur.
Dnes sa zdôrazňuje kvalita stavby (pozrite si video). Charakteristický je verdikt denníka Handelsblatt, ktorý po minuloročnej návšteve stavby napísal, že prekonáva v pozitívnom zmysle všetky očakávania. Nazval ju „najslávnejšou nemeckou stavbou“ a „vlajkovou loďou nemeckej kultúry“.
