Na hlavnom nórskom medzinárodnom letisku Oslo Airport (OSL) otvorili na konci apríla rozšírený terminál. Po získaní druhého najvyššieho ratingu medzinárodného ekologického systému BREEM Excelence ho považujú za najekologickejšie letisko na svete. Toto hodnotenie nemá nijaké iné letisko.
OSL vyniká najmä unikátnym alternatívnym inteligentným systémom chladenia nového severného terminálového krídla počas leta. Bude využívať zásoby snehu odstráneného z rolovacích dráh a dvoch runwayov, ktoré by mali vystačiť zhruba do augusta.
Sneh, ktorý na letisku v Gardermoene zvyčajne padá od začiatku októbra občas až do začiatku mája, dovážajú do zásobníka na 44-tisíc kubických metrov. Zásobník na bokoch izolujú piliny, ktorými ho po naplnení aj prikryjú.
Udrží sa chlad na prirodzené roztopenie ľadu a voda prechádza do chladiaceho systému. Úsporu energie odhadujú na jednu až tri gigawatthodiny ročne, čo je pätina energie potrebnej na chladenie letiska.
Do zásobníka neprivážajú sneh so stopami protišmykových chemikálií, ktorý detekujú pomocou dvesto monitorovacích vrtov. Kontaminovaná snehová pokrývka po roztopení vsakuje, spodná voda sa odvádza do čističky v susednom meste Ullensaker.
Znečistenú vodu spracúvajú spolu s komunálnou odpadovou vodou. Vyčistenú vodu prijíma miestny vykurovací systém, do ktorého je pripojené aj letisko.
Spotreba energie v novej časti terminálu bude o viac ako polovicu nižšia, než spotreba v starej časti. Pritom Medzinárodná rada letísk (ACI Europe) už v roku 2014 vyhlásila OSL za ekologického lídra medzi európskymi letiskami – okrem iného práve za spomínaný vykurovací systém, ktorý už vtedy používalo.
Nórsky projektant Nordic – Office of Architecture, autor desiatich letísk v siedmich krajinách, realizoval aj pôvodný projekt OSL z roku 1998. Teraz rozšíril svoj terminál takmer na dvojnásobok.
Nadviazal na nadčasovú architektúru. Nezasiahol do koncepcie jedného terminálu, ktorého výhodou oproti systému dvoch terminálov s rovnakou plochou je podľa jeho výpočtov o dvadsať percent vyššia kapacita.
Vybudoval tristo metrov dlhé krídlo s plochou 117-tisíc štvorcových metrov. Panoramatickým oknom sa obracia na sever.
Zvažujúcu sa strechu z laminovaného dubového dreva prispôsobil dráhe slnka. Strechu, ktorá spolu s recyklovanou oceľou a betónom z vulkanického popola zapadá do kolekcie ekologických materiálov znižujúcich emisie CO2 o 35 percent, však pôvodne plánoval postaviť z lesklého kovu.
Pri adaptácii rozšíril aj príletovú a odletovú halu a zmodernizoval stanicu vysokorýchlostnej železnice. Komfortné spojenie medzi hlavnou stanicou v Oslo a vyše päťdesiat kilometrov vzdialeným letiskom za necelých dvadsať minút využíva sedemdesiat percent cestujúcich (pozrite si video).
Priechod zo starej do novej časti je podľa vedúceho ateliéru Gudmunda Stokkeho „jednoduchý, čistý a bez zbytočných efektov“. Rozšírenie zachovalo mimoriadne krátku vzdialenosť, maximálne 450 metrov, ktorú absolvujú cestujúci, čo je veľká prednosť OSL oproti väčšine svetových letísk. Prispieva k tomu centrálna poloha stanice a najväčšieho európskeho bezcolného obchodu, ktoré sú v styku krídel.
Zelené steny, vodné plochy, lavice v tvare kameňov vytvárajú atmosféru „škandinávskeho lesa“. Premenlivý sklon zdanlivo náhodne rozmiestnených oceľových stĺpov podopierajúcich strechu nového krídla vychádza z jej sklonu.
Letisko pôvodne rátalo s maximálne 17 miliónmi cestujúcich ročne, k rozhodnutiu o rozšírení viedla prognóza nárastu za kritickú hranicu 20 miliónov na začiatku druhého desaťročia. V roku 2013 prešlo cezeň 23 miliónov, minuloročnými 25,7 miliónmi vošlo OSL do triedy veľkých letísk.
Po kodanskom letisku Kastrup (29 mil. ročne) je škandinávskou dvojkou a devätnástym najväčším európskym letiskom: pred stredoeurópskym lídrom Wien-Schwechat. Najnovšie rozšírilo kapacita na 28 miliónov cestujúcich ročne. Do roku 2021 plánuje zväčšiť medzinárodné východné krídlo o sto metrov, čo umožní prijímať najväčšie lietadlá, ako Airbus A-380.
V nasledujúcej fáze – najskôr v roku 2030 – hodlajú zväčšiť kapacitu na 35 miliónov cestujúcich ročne. Vo výhľade je predĺženie severného krídla o sto metrov, vybudovanie južného, druhého terminálu a tretieho runwayu.
