Minulý týždeň sa oficiálne začala výstavba 427-metrovej veže One Vanderbilt Place, budúcej druhej najvyššej administratívnej budovy New Yorku.
Vyrastie v samom centre Manhattanu na Východnej 42. ulici, oproti Lincoln Building (205 m, 1930 m) a slávnej Grand Central Terminal (1913), neďaleko Chrysler Building (319 m, 1930) a hotelu Grand Hyatt New York (1919), ktorý v roku 1980 prestaval Donald Trump ako svoj prvý veľký biznis.
Projektant Kohn Peterson Fox (KPF) obstál v konkurencii ďalších renomovaných špecializovaných firiem na vysoké budovy: Pei Cobb Freed a Skidmore, Owings & Merrill.
Člen vedenia KPF, James von Klemperer označil dizajn za „jednoduchý, zo šiestich línií, ktoré ústia do jedinej na oblohe“. Základný tvar so štyrmi zužujúcimi sa vrcholkami so šikmým zakončením, ktoré v noci podsvietia, programovo komunikuje so slávnymi dominantami, popri Chrysler Building aj s Woolworth (241 m, 1913) a Empire State Building (443 m, 1931).
Vďaka zasunutiu južnej fasády tri metre za uličnú líniu po siedme podlažie na západnom a desiate na východnom nároží sa historická stanica ukáže cez budovu v celej výške takmer štyridsiatich metrov. Okolitým monumentom sa nová budova prispôsobí terakotovými fasádovými a stropnými obkladmi inšpirovanými trojcípim dekoratívnym, tzv. cviklom, vkladaným napríklad medzi klenbové oblúky.
Pre citlivosť k dielam minulosti – keď developer rešpektoval komunitné a pamiatkarske požiadavky na čo možno najväčší výhľad na terminál – ju Wall Street Journal nazval mestskou dominantou novej generácie. Všeobecne ju považujú za nástupcu komplexu Rockefeller Center (1939, 251 m).
Dolnú časť na Východnej 42. ulici a hlavnú fasádu na Vanderbilt Avenue bol vraj KPF ochotný ešte väčšmi zoštíhliť. Odbor plánovania magistrátu však skonštatoval, že by tým narušil historický ráz uličného bloku a nepovolil to.
Aby stanicu bolo vidieť v celej výške od Vanderbilt Avenue aj cez sklené steny vstupnej haly, navrhli strop nerovnakej výšky, ktorý sa bude postupne zvyšovať z pätnástich na tridsaťštyri metrov.
Pre vysoko kvalitné pracovné prostredie s bezstĺpovými priestormi budú charakteristické mimoriadne vysoké stropy 4,5 až 6,1 metra, preto budova, ktorá bez špičky meria 397 metrov, má 57 poschodí, čiže menej ako porovnateľný mrakodrap. Okná od podlahy do stropu zaistia priame osvetlenie pre 85 percent priestorov.
Najväčší majiteľ pozemkov s administratívnymi budovami v New Yorku SL Green Realty sa o získanie takmer štvorcovej parcely s piatimi, podľa The New York Times „atraktívnymi, ale nevýznamnými budovami“, kde chcel postaviť super vysokú budovu, usiloval pätnásť rokov.
O modernizáciu obchodnej štvrte East Midtown v okolí stanice mal záujem bývalý starosta Michael R. Bloomberg (2002 – 2013), ktorý však svoj zámer zmeniť územný plán 73 uličných blokov nepresadil.
Súčasná administratíva si v pokračovaní tohto úsilia zaistila podporu pamiatkarov, občanov aj miestnych politikov, a tak One Vanderbilt Place sa môže stať, ako to vyjadril Wall Street Journal, jeho „laboratóriom". Pôvodne o osem poschodí vyšší projekt zverejnili pred dvoma rokmi.
Súhlas s jeho výstavbou magistrát podmienil investíciou do verejných priestorov. Developer sa na to zaviazal vynaložiť v prepočte vyše dvesto miliónov eur.
Súčasťou projektu je modernizácia Grand Central Terminal vrátane stanice terajších liniek metra, pod ktorou vybudujú stanicu novej linky East Side Access (2022) v hĺbke 27 metrov, a zriadenie 1,3-kilometrovej pešej zóny medzi terminálom a novou vežou.
Podobne ako z troch hotelov v okolí pôvodného Grand Central sa aj z One Vanderbilt Place bude dať prejsť na peróny, tentoraz už pohodlne eskalátormi priamo zo severovýchodného rohu vstupnej haly a až na tri úrovne.
Investície zvýšia kapacity dopravného uzla v špičke o dvojnásobok na takmer dvestotisíc cestujúcich za hodinu.
