Bytový komplex Neo Bankside pri južnom brehu Temže v Londýne patrí k najzaujímavejším z plejády laureátov tohtoročnej ceny Kráľovského inštitútu britských architektov.
Štyri obytné pavilóny, Blok A až D na Holland a Sumner Street v susedstve elektrárne prestavanej na galériu Tate Modern, zdvihli brownfield vo štvrti Bankside na mondénne susedstvo (pozrite si videá).
Časopis múzea Tate Etc informoval v roku 2011 o dokončovanom komplexe titulkom Sťahujte sa k Warholovi, Dalímu a Picassovi! Dnes vlastníci ultra exkluzívnych bytov pochádzajú z takmer tridsiatich krajín.
Autori Rogers Stirk Harbour + Partners komponovali budovy tak, aby nekonkurovali mohutnej starej budove galérie s takmer stometrovým komínom a Veži, 65-metrovej prístavbe od Herzoga & de Meurona (2016).
Protiľahlý uličný rad uzatvára populárna Blue Fin Building (58 m, 2007). Na opačnej západnej strane museli architekti rátať s dvomi dominantami pri privádzači na most Blackfriars (240 Blackfriars Road, 86 m, 2014 a One Blackfriars, 165 m, 2018), kým na juhu prevažuje nízka viktoránska zástavba.
Na parcele ohraničenej takmer pravouhlým nárožím sa architekti rozhodli pre bloky s totožnými pôdorysmi predĺženého šesťuholníka so špičkou k rieke.
Najvyšší 24-podlažný Blok C (83 m) stojí priamo oproti prístavbe múzea, dva dvanásť a jeden 18-podlažný pripomínajú schody, uviedol Graham Stirk. Konfigurácia umožnila vytvoriť dva severojužné verejné priechody parcelou k nábrežiu.
Výrazným vizuálnym prvkom sú vonkajšie sklené výťahové veže s dvomi šachtami obrátené do ulice, no hlavným dizajnovým akcentom sú diagonálne „vonkajšie výstuže“ (diagrid) medzi šiestimi poschodiami. Diagonálne rámy dlhé 13,3 metra pospájali z vyše tristo dielcov zo špeciálnej vysokopevnej eliptickej dutej ocele s priemerom 40 x 20 cm.
Diagrid podľa výrobcu zabezpečuje stabilitu budov zo sedemdesiatpäť percent, znižuje namáhanie stien v šmyku, čím umožňuje flexibilitu dispozície a nezvyčajnú konštrukciu zimných záhrad na severnom a južnom nároží. G. Stirk prezradil, že podľa pôvodnej koncepcie mali výstuže „ležať“ na fasáde, napokon ich vysunuli, aby ušetrili.
Časopis Building Design upozornil aj na inú zvláštnosť: až deväťdesiat percent ocele je exponovanej, miestami dokonca prekrýva okná. Kultivované detaily (pozrite si video) pôsobia ako artefakty – znižovali dokonca dĺžku zvarov, na niektorých miestach až päťnásobne a použili krycie dosky.
Kontrastná farebnosť oceľových častí vychádza z koncepcie budovy: ťažiskové „primárne“ časti zdôraznili perleťovou sivou, červenou označili „sekundárne“ miesta, napríklad výťahové priestory a zimné záhrady. Vďaka farebnosti je diagrid dostatočne výrazný, poznamenal Building Design, „záclony a slnečné clony sú tak menej výrazné“.
Atraktívny výhľad zo zimných záhrad vo väčších z takmer 220 bytov, najmä na strane vzdialenej len niekoľko sto metrov od Katedrály sv. Pavla, umocňujú okná z jedného kusu skla.
Do trojuholníkovej miestnosti sa vchádza posuvnou stenou. Vrcholom ponuky sú päťizbové penthouse duplexy v cene takmer 32 miliónov eur s obývacou izbou vo výške dvoch poschodí so šikmým skleným stropom.
Sčasti verejnú 58-árovú záhradu upravili na zvlnený terén. Gillespies Landscape Architects uprednostnili domáce rastliny, vysadili skupiny jelší a briez a včlenili aj úle. V súkromnej zóne zriadili sad a bylinkové záhony.
Ku komplexu patrí nízka administratívna budova, ktorú dokončili ako poslednú. Medzi Blokom A a starou časťou galérie ostal provizórne upravený priestor, kde mala stáť obytná, pôvodne až 107-metrová veža Tate Tower (44 Hopton Street) s ekologicky progresívnymi prvkami. Projekt najprv výškovo redukovali o viac ako tretinu a zrušili ho v roku 2008 po proteste obyvateľov a galérie.
