Na začiatku júna otvorili po prvej fáze výstavby stanicu rýchlovlakov Napoli Afragola. Biela štvorpodlažná budova v metropolitnej oblasti Neapola, ktorú nazývajú Brána Juhu, je dlhá takmer toľko ako jej peróny. Tvar s dvoma ohybmi v pohľade zhora pripomenul denníku Corriere della Sera legendárnu Villu Malaparte na Capri.
Zaha Hadid ju koncipovala ako most, vypínajúci sa do deväť metrov nad traťou, dynamicky natočený v diagonále. Konštrukciu z tisícdvesto ton ocele vytvarovali zhruba dvesto odlišnými segmentmi, dvadsaťtisíc štvorcových metrov opláštenia tvorí kompozitný corian (pozrite si video).
Tento materiál (akrylátový polymér s plnivom oxidu hlinitého) si autorka pre koncepciu, ktorú nazývala fluidita, vyskúšala najskôr v návrhoch nábytku – veľkú pozornosť vyvolal kuchynský interiér Z-Island (pozrite si foto) na jej výstave v Guggenheimovom múzeu v New Yorku v roku 2006. Vo veľkom meradle, tak ako v Napoli Afragola, využila corian napríklad v Londýnskom centre plaveckých športov (Aquatics Centre).
Na vyše desiatich tisícoch štvorcových metrov fasády stanice inštalovali inteligentné sklené panely. Integrovaný fotovoltický systém zaisťuje energiu na nočné osvetlenie, automatické clony regulujú svetelné podmienky v priestoroch: v zimnom mode prepúšťajú slnečné lúče z juhu, v lete sa orientujú na severné svetlo.
Na stanicu sa vchádza z východného a západného konca „mosta“. Zahu Hadid zvyčajne inšpirovala príroda a krajina a tento fluidný interiér prirovnala k rieke, ktorá si vyhĺbila „kaňon“ v skale a „preteká centrálnym átriom prikrytým sklom“.
Z átria, kam z oboch strán ústia „kaňony“, koridory s pokladňami a službami pre cestujúcich, sa schádza eskalátormi na dva peróny. V druhej fáze výstavby ich zdvojnásobia, otvoria aj nákupnú galériu na treťom a štvrtom podlaží.
Projektom z obdobia pred udelením Pritzkerovej ceny (2004) sa Zaha Hadid v medzinárodnej súťaži presadila v konkurencii Dominiqua Perraulta a Rema Koolhaasa. Projekt oficiálne predstavila v decembri 2003.
S dokončením sa pôvodne rátalo v roku 2008. Na výstavbu však usporiadali dva tendre, ktoré viedli k vypovedaniu zmluvy, úvodnú fázu realizovala spoločnosť, ktorá zvíťazila v ďalšom ponukovom konaní v marci 2015.
Stanicou, ktorá je v súčasnosti južným koncom stredomorsko-škandinávskeho koridoru vysokorýchlostných vlakov, bude denne prechádzať desaťtisíc cestujúcich vyše tridsiatimi rýchlovlakmi, čo sa výrazne zmení po dokončení druhej fázy plánovanom najskôr o päť rokov. Bude zosúladená s predĺžením trate, ktorá sem vedie z Turína, až do Salerna a ďalej s novou traťou do Bari a s rozšírením lokálnych tratí.
Vtedy by stanicou malo prechádzať v hodinách špičiek až päťtisíc cestujúcich (pozrite si video). Od Napoli Afragola sa očakávajú nové príležitosti a rozvoj nielen severnej časti neapolskej aglomerácie, ale aj celého južného regiónu Mezzogiorno.
V Taliansku vytvorila Zaha Hadid viacero významných diel. Patrí k nim Národné múzeum umenia 21. storočia v Ríme MAXXI (2010), ocenené najprestížnejšou britskou architektonickou Stirlingovou cenou – jednou z dvoch, ktoré získala.
Prístavná budova v Salerne (2016, pozrite si video) je prvou posmrtnou realizáciou jej projektu. Na konci novembra pripravujú slávnostné otvorenie milánskej štvrte CityLife, na ktorej sa podieľala administratívnou vežou Generali Tower (177 m) a siedmimi bytovými domami zvanými Rezidencie (2013, pozrite si foto).
