Minulý mesiac udeľovali Versaillskú cenu v štyroch kategóriách komerčných budov. V kategórii nákupných centier ju získalo Tokyo Plaza Ginza od Nikken Sekkei, spoluautora dokončovaného Svetového obchodného centra kráľa Abdalláha vRijáde (304 m, 2017, Gensler).
Železobetónovú budovu, čiastočne s oceľovým rámom, nazývajú „brána do Ginzy“. Obkolesujú ju ulice, čo je v najväčšej japonskej nákupnej zóne ojedinelé.
Hlavným vstupom sa obracia ku križovatke Sukijabaši (pozrite si video), ulici Harumi a KK Expressway, viaduktu diaľničného obvodu Ginzy. Jedenásťpodlažné centrum s päťpodlažným suterénom charakterizujú aj ako 14-podlažný objekt, so zarátaním priestorov na strešnej terase a dvoch podzemných podlaží s reštauráciami a tridsiatimi obchodmi s lahôdkami, rybami a zmrzlinou, niektorými svetoznámymi.
Pri koncepcii fasády ako „nádoby svetla“ (pozrite si video) sa projektant inšpiroval brúsenými sklenými vázami Edo Kiriko. Tradícia týchto jemných vzorov vznikala od druhej polovice 19. do začiatku 20. storočia, čiže už od záveru obdobia Edo a počas Meidži.
Boli charakteristické pre Tokio. Edo – v preklade úzke ústie rieky, estuár – je pôvodný názov Tokia.
Svetielkujúcu ilumináciu fasády s plochou približne šesťtisíc štvorcových metrov vytvorila spoločnosť Panasonic. Okolo dvetisíc LED s parabolickými reflexnými platňami sa skrýva v rebrách záhybov fasády.
Permanentné pomalé zmeny vzorov riadené softvérom pôsobia prirodzene: „akoby bol ich zdrojom živý organizmus“, uvádza výrobca, ktorý realizoval aj ilumináciu Pražského hradu (2013) ako svoj zatiaľ jediný mimoáziský projekt tohto typu.
Pri prechodoch farebných odtieňov, „priťahujúcich pozornosť ako blikotanie ohňa alebo zvlnená vodná hladina“, zohľadnil aktuálne ročné obdobie, nidžúši sekki, čiže tradičných 24 zmien období, čas a poveternostné podmienky.
Od vstupu zo Sukijabaši vedú eskalátory priamo k obchodom s odevmi na treťom podlaží. Budova ponúka 125 obchodov, reštaurácií a kaviarní.
Tokyo Plaza Ginza vytvorila nové verejné priestory, pomenované podľa spomínaného sklárskeho štýlu. Hala Kiriko na šiestom podlaží so sklenou stenou, ktorá sa vypína 27 metrov až k vrcholku, sa zrejme stane vyhľadávaným miestom s vyhliadkou na Ginzu. V kaviarni Sukijabaši Sabo budú pravidelne usporadúvať kultúrne podujatia.
Dve posledné podlažia sú reštauračnou zónou s päťdesiatimi podnikmi. V prvej zo strešných terás Kiriko (pozrite si video), zelenej a organickej Green Side s Čajovňou sakurano vysadili sakury symbolizujúce krátkodobú podstatu života.
Dizajn bielej terasy Water Side je kozmopolitný. Centrálna nádrž, zariadenie postmoderným nábytkom a rastliny preferované minimalizmom pripomenuli serveru city-cost atmosféru Los Angeles a označujú ju za jednu z najlepších tokijských reštaurácií.
Na ôsmom a deviatom podlaží je bezcolný obchod juhokórejského priemyselného konglomerátu Lotte v podobe terminálu, v ktorom dokonca inštalovali informačný systém príletov a odletov na tokijskom letisku Narita.
Tento takzvaný mestský bezcolný obchod je druhým najväčším v Japonsku, s očakávanými tržbami 120 miliónov eur ročne, čo by bola takmer polovica tržieb celého centra s predpokladanou ročnou návštevnosťou desať miliónov ľudí.
V suteréne je síce parkovisko len pre 170 áut, ale je spojené s garážami pre 800 áut v susednom obchodnom dome Niši-Ginza. Z druhého podzemného podlažia je tak ako z niektorých vedľajších budov prístupná stanica metra (Ginza-eki).
Budovu postavili na mieste niekdajšieho mostu cez hradobnú priekopu. Predtým tam stála deväťpodlažná administratívno-obchodná budova Ginza Toshiba (1934), ktorú investor kúpil v roku 2011.
Na ulici Harumi susedia s Tokyo Plaza Ginza architektonicky významné budovy. Najbližšiu, postmodernistickú Ginza Sony Building od Jošinobu Ašiharu (1966, pozrite si video), na konci marca zatvorili pre prestavbu (2022). Vedľa nej stojí Maison Hermes od RPBV (2001) a Armani Ginza Tower (2007) od Doriana & Massimiliano Fuksas (pozrite si video) od autorov Bory Mall v Bratislave.