Minulý mesiac odovzdali francúzskej akademičke a architektke Odile Decq v Londýne prestížnu cenu Jane Drew pre tvorkyne architektúry. Týždenník Architects' Journal ňou ocenil už Zahu Hadid (2012) a Evu Jiřičnú (2013).
Parížska architektka sa podieľala na Múzeu Národného geoparku Fang-šan Tchang-šan, ktorej posledná fáza je krátko po dokončení. Postavili ho štyridsaťštyri kilometrov južne od osemmiliónového čínskeho mesta Nan-ťing.
Medzi múzeom a metropolou provincie Ťiang-su ležia vrchy. Odile Decq sa nestotožnila s predstavou investora vybudovať múzeum na vrcholku, trvala na prístupnejšom mieste na úpätí.
Päťposchodová budova je dôsledne asymetrická v pôdoryse i zvonka. Členité krivky architektka „formovala podľa svahov“, ako zdôraznila.
Oblé línie fasády tvoria striedavo sklené panely prikryté slnečnými clonami a dosky, ktoré mali vyrobiť z kameňa z miestnych lomov, no uprednostnili úspornejší betón FRC. Betónu sa inak Odile Decq vyhýba.
Vo svojej vlasti sa často vyjadruje proti „francúzskemu betónizmu“. Materiál považuje za „prašný a nečistý, menej precízny, ako je oceľ.“
Pracuje „s jasne vymedzenými tvarmi, konštrukciou a štruktúrou. Pri predstave priestoru si zvyčajne zároveň predstavím štruktúru a spôsob jej konštrukcie, čo oceľ na rozdiel od betónu umožňuje“, uviedla pre časopis Architectural Review.
Pre múzeum vytvorila impozantnú oceľovú konštrukciu v átriu so skleným stropom. S eskalátormi spájajúcimi výstavné priestory, ktoré ju pretínajú, pôsobí átrium ako monumentálna plastika.
Investorovu predstavu exponovať 4D kinosálu pre dvesto ľudí realizovala oblým výčnelkom na okraji fasády, pričom hľadisko zapustila do terénu. Navrhla ho vo svojej charakteristickej červenej „farbe života“ (L'Opera Restaurant, Paríž, 2011, pozrite si video), ktorú inokedy kombinuje s čiernou (MACRO – Múzeum súčasného umenia v Ríme, 2010, pozrite si video). Asymetrický úzus dodržala aj umiestením hlavného priestoru, oválnej multifunkčnej haly pre dvestopäťdesiat osôb.
Muzeálne expozície priliehajú k hlavnej fasáde. Spredu sa zdá, že opačnou stranou, kde architektka umiestnila služby, technické zariadenia a výťahy, je budova osadená priamo do vrchu.
Medzi ňou a zrezanou časťou kopca je však koridor, slúžiaci ako respírium. Cez jeho premostenie vo výške štvrtého poschodia vedie vstup do budovy, alternatívny k hlavnému z priestranstva pred prednou fasádou.
„Kontinuita krajiny a múzea vytvára sekvenčný, mnohovrstvový muzeálny priestor“, vysvetľuje architektka. „Múzeum, ktoré sa venuje geológii a antropológii, poskytuje rozličné spôsoby oboznamovania sa s exponátmi v závislosti od záujmov návštevníka a času, ktorý mu chce venovať.“ Na Muzejnom námestí si vyberá individuálnu trasu, ktorou prejde k budove.
Krajinnú architektúru – sústavu parkov s Pamätnou vežou na vstupnom Muzejnom námestí a priestranstvo pred budovou vytvorila HASSELL. Austrálska firma je známa najmä komfortnými administratívnymi budovami, ako je Medibank v Melbourne (2014).
Hlavnou atrakciou pätnásťhektárového areálu v Číne je Tchangšanská jaskyňa, kde objavili skameneliny spred 160-tisíc až 620-tisíc rokov, okrem iného pozostatky kostry Homo erectus nankinensis, príbuzného človeku pekinskému. V budove vystavili voskovú ženskú figúra tohto hominidného druhu.
Park približuje geologické formácie prvohôr – napríklad skaly a takzvané pôdne prísušky kambria (542 až 488 mil. rokov), v ktorých sa vyvíjali mikróby. Znázorňujú mokrade silúru (443 až 419 mil. rokov), močiarne lesy karbónu (359 až 299 mil. rokov).
Okolie budovy dotvárajú betónové schodíky nadväzujúce na fasádové krivky, na ktorých sa dá sedieť, vodné plochy, ružovo sfarbené kvety, trávy, početné stromy a skaly, sčasti usporiadané do kruhov. Skaly inšpirovali okolité roztrúsené svetlé balvany, o ktorých sa tu traduje, že „spadli z neba“.
Múzeum Národného geoparku Fang-šan Tchang-šan má v názve jeden z najvýznamnejších súčastí celosvetovej siete pod patronátom UNESCO. Fangshan Global Geopark je jeden z tridsiatich troch čínskych geoparkov v sieti GGN.
V súčasnosti združuje 120 geoparkov tridsiatich troch štátov. Medzi nimi je aj slovenský Geopark Novohrad – Nógrád zriadený spoločne s Maďarskom.
