Pozoruhodnou minuloročnou realizáciou je administratívna budova Bestseller v Aarhuse od C.F. Møllera pre rovnomennú dánsku spoločnosť, ktorá je jedným z najväčších európskych odevných výrobcov.
Objekt postavili vo vstupe na Aarhusky ostrov (Århus Ø), novú prímorskú štvrť v severnej časti prístavu, v kontajnerovom Mestskom prístave (De bynære havnearealer). Patrí k najlukratívnejším adresám v meste, napísal Århus Stiftstidende.
Budovu z troch strán obklopuje voda: úzky slepý kanál, reflexná nádrž, takzvaný rybníček (Spajibasin) zo západu, na východe novovybudovaný kanál naprieč Mólom číslo 2, na severe záliv. Pre jej šesť častí ju prirovnávajú k flotile, v čom sa prejavila námorná tradícia.
Dvoj- až dvanásťpodlažné časti spájajú terasy so strešnými záhradami. Jedna z desiatich terás je na streche výškovej časti pod pracovňou majiteľa Bestselleru s tromi celosklenými oknami v dvojnásobnej výške s panorámou neďalekej katedrálnej veže, univerzity (Kay Fisker, Povl Stegmann, C.F. Møller, 1943), lesov a zálivu.
Spoločnosti, ktorá sa venuje dizajnu, záležalo na tom, aby sa budova stala, ako to vyjadril časopis Byggeplads, „architektonickou haute couture“. Premysleli každý detail, i to, aby strechy nešpatili ventilačné šachty a výťahové strojovne – technické zariadenia sústredili v najnižšom podlaží suterénu.
Severné a južné fasády sa vyznačujú reliéfom hlbokých výklenkov okien. Charakteristická „racionalita v duchu kontajnerového prístavu, no zároveň s odchýlkami od symetrie, sú milé oku“, poznamenal Byggeplads. Kontrastujú s ostatnými fasádami s oknami v jednoduchom kamennom ráme.
Fasády dodala švédska spoločnosť Skandinaviska Glassystem, známa realizáciou striech Múzea moderného umenia Astrup Fearnley a sklených stien Opery v Osle (2008, Snøhetta). V Bestselleri inštalovali 1 800 sklených panelov dvoch typov na ploche 14-tisíc štvorcových metrov (pozrite si video).
Majiteľ, druhý najbohatší Dán Anders Holch Povlsen si želal fasádu z nórskeho porsgrannského mramoru ako na radnici (Arne Jacobsen, 1941), jednej z dvanástich stavieb v Kánone dánskej kultúry.
Tento mramorový lom je však vyťažený a architekti odporučili podobný palermský kameň.
Použili ho hojne aj v interiéri na schodištiach, podlahách, obkladoch stien aj nábytku. Kombinácia s tmavým dubom a kovom vytvára farebnú a materiálovú súhru.
Umocňujú ju akustické stropy od dánskej Rockfon. Homogénne biele plochy bez viditeľných spojov pretínajú pásy krytov osvetlenia a drážky protipožiarneho a ventilačného zariadenia. Poškodená časť sa dá ľahko vymeniť.
Do budovy sa vchádza zo západnej strany od triedy Nørreport (Severná brána), ktorá sem vedie od univerzity. Striedavé vonkajšie a vnútorné priestory vytvárajú dojem „mesta v meste“, zdôrazňujú architekti.
Centrálne priestranstvo zvané ulica vedie od vchodu do jedálne na východnom konci osi. Steny člení podobná „mriežka“ pripomínajúca pilastre, aké sú na fasáde, ich echo nachádzame aj na terasách.
Z „ulice“ s podlahou v rozličných úrovniach sa vchádza do prednáškovej sály. Poslúži aj na módne prehliadky, pri ktorých schodiská a balkóny prijmú až tisíc divákov.
Veľkorysú jedáleň na ploche 24-tisíc štvorcových metrov rozčlenili na viacero priestorov líšiacich sa dizajnom, veľkosťou a mierou súkromia. Na testovanie tritisíc firemných obchodov, z ktorých je len desatina v Dánsku, zriadili v budove kompletne vybavený obchod, sú tu aj showroomy, fotoateliéry a filmové štúdiá. Ekologicky priaznivé parametre dosahuje budova napríklad chladením morskou vodou a kúrením s využitím solárnych panelov.
Firma má pätinu z celkovo 15-tisíc zamestnancov v Dánsku. Do novej budovy v druhom najväčšom dánskom meste ich presťahovala 760, z administratívy a z troch z jedenástich značiek, z priemyselnej štvrte Slet na južnej periférii.
Ďalšie domáce sídla má v blízkom či vzdialenejšom okolí metropoly – centrála s 1 500 pracovníkmi ostala v Brande, pobočka je aj v Horsense.
Aarhuský ostrov na 80 hektároch, ktorý sa v skutočnosti skladá z ôsmich ostrovov spojených mostami a dvoch mól, budujú osem rokov. Naplánovali tu aj byty pre sedemtisíc obyvateľov, z ktorých štvrtina bude cenovo prístupná pre ľudí s priemerným príjmom.
