Liehovar Bombay Sapphire v dedine Laverstoke v grófstve Hampshire, približne sto kilometrov západne od Londýna, získal cenu jury a publika A+ serveru The Architizer. Projektovalo ho Heatherwick Studio, autori londýnskeho Záhradného mostu (2018), ktorý majú začať stavať tento rok, no zatiaľ o ňom neutícha búrlivá diskusia, a projektanti konštrukcie olympijského ohňa na slávnostnom ceremoniáli Olympijských hier v roku 2012.
Pred manufaktúrou, kde v roku 1724 začali vyrábať bankový papier, tu viac ako osemsto rokov stál mlyn. Komplex z červených neomietaných tehál, ktorý päťkrát navštívil panovník, však od 90. rokov minulého storočia chátral. Zväčša viktoriánske budovy papierne si vyhliadol výrobca známej značky ginu (pozrite si video).
Pri obnove ponechali dvadsaťjeden z vyše štyridsiatich objektov, na ktoré sa komplex nesúrodo – denník The Telegraph napísal „kakofonicky“ rozrástol. Medzi nimi hlavnú budovu, dom majiteľa a chalupu robotníkov, ktoré sú registrované ako pamiatky druhého stupňa.
Asanovali vyše štyridsať percent z objemu budov, najmä najnovšie prístavby a prílepky. Podľa Thomasa Heatherwicka rekonštruovali stav z tridsiatych, ojedinele zo štyridsiatych rokov minulého storočia.
Zrušením úzkeho betónového kanálu obnovili tok priezračne čistej vápencovej rieky Test. Stala sa ústrednou časťou liehovaru a v jej rozšírení osadili dominantu, dva skleníky z viac ako desiatich tisícov dielcov.
T. Heatherwick podľa vlastných slov vychádzal z bohatej britskej tradície skleníkov, najmä z palmového domu v Kráľovskej botanickej záhrade Kew Gardens v Londýne (Cecimus Burton, Richard Turner, 1847, pozrite si video), ktorá sa podieľala na realizácii skleníkov, a z Crystal Palace pre prvé Expo 1851 (Joseph Paxton, vyhorel 1936). Ako zaznamenal denník The Guardian, nové riešenia v štýle high-tech, považuje za „sterilné“.
Väčší skleník (vysoký 15 m, priemer 11 m) zaisťuje suché a teplé prostredie pre mediteránne rastlinstvo, druhý (vysoký 10 m, priemer 9 m) vlhké prostredie pre tropické druhy. Teplo získavajú pri destilácii pár vo výrobe.
Zapustené kruhové betónové bázy neprepúšťajúce vodu – stojace na pilótach vsadených hlboko do riečiska –, nevidieť. Zdá sa, že skleníky stoja vo vode, že z nej vyrastajú aj rastliny.
Tvary skleníkov projektant odvodil z vyše deväťmetrových medených destilačných košov. Liehovar ich má štyri, najstarší viac ako dvestoročný.
Štandardné oceľové okenné rámy by nevydržali váhu tvrdeného skla, rámy preto usporiadali medzi sklá do zvislých záhybov pripomínajúcich zložený papier.
Záhyby z nehrdzavejúcej patinovanej ocele tvoria pevnú škrupinu. Na každom skleníku je ich tridsaťjeden – dovedna presahujú dĺžku jeden a štvrť kilometra.
Od hladiny stúpajú k múru výrobnej haly. Hornou časťou, kde sa krútia, obracajú a zužujú, pripomínajú vodopád, podotkol mesačník britských architektov RIBA Journal. Od autora unikátnej konštrukcie, londýnskej firmy Arup, z ktorej množstva známych realizácií je najslávnejšia azda Opera v Sydney, T. Heatherwick požadoval štíhle záhyby (max. 1,2 m).
Vzhľadom na dostatok odpadového tepla nebolo potrebné prihliadať na tepelné straty a použiť dvojité zasklenie. Vyžadovalo by si mohutnejšiu, viditeľnejšiu konštrukciu.
Sklené panely sú zväčša tvrdené a laminované, okrem neštandardných v krčku v tvare písmena J, ktoré spevňovali chemicky. Sklá dokonca navrhli tak, aby zrkadlili pohyb horúceho vzduchu vháňaného podlahou a vychádzajúceho hrdlom.
Pospájanie 793 individuálne zakrivených skiel a limity najnovšej technológie ohýbania tvrdeného skla si vyžiadali prácne zjednocovanie kriviek na jednoduchý základ valca softvérom Rhino a špeciálne vytvoreným skriptom. Každý panel však korigovali na stavenisku technológiou ohýbania za studena.
Skleníky s desiatimi rastlinnými časťami z troch svetadielov, z ktorých éterických olejov vzniká Bombay Sapphire, a ďalšími viac ako sto rastlinami, postavili ako súčasť návštevníckeho centra (pozrite si video).
