Kultúrne centrum Roberta Cantorala (CCRC) sa stalo jedným z držiteľov zlatej medaily dizajnérskej ceny A'.
Postavili ho v lesíku na pozemku Spoločnosti autorov a skladateľov Mexika (SACM) uprostred hustej zástavby mestskej časti Xoco v Mexiku. Len niekoľko desiatok metrov ho delí od mestského okruhu, ktorý sa tu dotýka hranice štvrtí Coyoacán a Benito Juárez.
Šesťboká betónová stavba s oceľovou priehradovou konštrukciou stojí na pilótach do hĺbky dvadsať metrov. Strecha bielej budovy z trojuholníkov klesajúcich z centra sa ďalej rozčleňuje na rozličné obrazce – vyniká na nej päť rezov krytých tmavomodrým sklom.
Autor Gerardo Broissin Covarrubias sa o nepravidelnom komplikovanom tvare vyjadril takto: „Inšpiroval ma pohyb dirigentskej paličky. O tvare, priestore a svetle rozhodlo päť betónových dosák, harmonicky nasmerovaných raz dohora, raz nadol. Predstavujúc rovné, konštantné linky pentagramu vypovedajú o čase, o ktorom rozhodol skladateľ.“
V jeho vnímaní sa budova tiež otvára a uzatvára. Tak, ako koruny stromov v lesíku, rozhýbané vetrom. „Žije pre stromy, tak ako stromy budú žiť ako jej súčasť,“ dodal. Vidieť ich dokonca aj cez štrbinové strešné okno za pódiom koncertnej siene.
Do foyer, ktorý spolovice obklopuje koncertnú sieň, sa vstupuje od mestskej diaľnice Circuito Interior. Vchádza sa na chodník lesíkom k rozširujúcej sa lávke so stromom, ktorá preklenuje reflexnú nádrž (pozrite si video).
Foyer osvetľujú pásové okná tónované radom geometrických profilov z protiľahlej strany. V deň narodenia charizmatického autora a interpreta bolera, Roberta Cantorala Garcíu, bývalého prezidenta SACM (pozrite si video), preniká 7. júna na poludnie vedľa vstupu lúč svetla z malého štvorcového okna na strope na monumentálnu kompozíciu s jeho portrétom.
Výrazným prvkom je zasadacia miestnosť vysunutá nad foyer. Vedľajší vstup z úzkej uličky cez krátky bok fasády na severovýchodnej strane smeruje priamo ku schodisko do nahrávacieho štúdia.
Strop foyer vo výške pätnásť metrov sčasti pokrýva 1 200 štvorcových metrov zvukovo izolačných perforovaných sadrových dosák domácej výroby (Plaka Acusti-K), ktoré absorbujú zvuky vysokých a nízkych frekvencií. Jeho výrobca vyvinul pre CCRC aj Rojo Roberto Cantoral, nový odtieň náteru zmiešaný z niekoľkých červení.
Použili ju ako akcent na sedadlách a členitom strope koncertnej siene v svetlom dreve. „Vznecuje vášne,“ komentoval farbu architekt.
Koncertná sieň príjme 850 poslucháčov v radoch sedadiel v komfortnej vzdialenosti 105 centimetrov. Od pódia pre osemdesiat hudobníkov sú vzdialené nie viac ako dvadsaťjeden metrov.
Prirodzené svetlo zo stropných okien v sieni prináša úsporu 14 600 kWh, riadená klimatizácia 75 600 kWh, čo prispieva k tridsaťpercentnej úspore energie (26-tisíc eur ročne) a k redukcii emisií CO2 (10-tisíc ton ročne). Čistenie odpadovej, systém recyklovania dažďovej vody a ekologické toalety prinášajú ročnú úsporu 88-tisíc litrov vody.
