Dvomi medzinárodnými cenami – britských World Architecture News (WAN Award) a spoločnej (Green Good Design Award) Európskeho centra pre architektúru, umenie, dizajn a urbanistické štúdie a múzea architektúry a dizajnu Chicago Athenaeum – sa na začiatku tohto roku výrazne zviditeľnil holandský ateliér Frentzen et al architekten.
Odmenená ekologická multifunkčná budova Patch22 stojí v bývalej priemyselnej zóne v Prístave Johana van Hasselta na amsterdamskom predmestí, ktorú prestavujú na obytnú štvrť. Amsterdam - Noord je všeobecne uznávaný za jedno z najatraktívnejších predmestí svetových metropol. Najnovšie ho globálny server Culture Trip zaradil medzi top dvanásť európskych destinácií.
Približne dvojkilometrovú trasu od prístavu trajektu na nábreží Buiksloterham (výslovnosť: báksloteram) premávajúcemu od hlavnej stanice, ktorou k Patch22 treba prejsť kanálmi cez dva mosty, jednako však naďalej vedie prevažne pustatinou brownfields. Denník Volkskrant s určitou nadsádzkou napísal, že prístup pripomína „trať na cezpoľný beh“. Naďalej je lepšie dopraviť sa na miesto autom cez tunel pod zálivom.
Názov Patch22 je slovnou hračkou z čísla stavebnej parcely a anglického slova patch (malý pozemok, dielik), ktorá má evokovať román Josepha Hellera Catch-22 (Hlava XXII). K jej podobe inšpirovali podľa projektanta Toma Frentzena vysoké drevené nemecké, rakúske a škandinávske stavby.
Pôvodne chcel postaviť ľahkú celodrevenú budovu. Ukázalo sa, že prudké prímorské juhozápadné vetry to nedovolia: bola by nestabilná. Preto stojí na vyše šesťmetrovom betónovom sokli prízemia, na ktorý uložili šesť akýchsi schránok. Z betónu vybudovali aj jadro.
Drevo však medzi materiálmi dominuje. Duglasku tisolistú a borovicu použili na kompozitné stĺpy a nosníky exponované v interiéri, na fasádu aj okenné rámy. Iba fasáda si vyžiadala okolo 30-tisíc kubických metrov dreva.
Priestory ponúkali ako lofty s otvoreným pôdorysom na byty prípadne kancelárie, ktoré viacerí majitelia akceptovali bez úprav. Možnosť zakúpenia celého poschodia s plochou 550 štvorcových metrov ostala nevyužitá. Priestory rozdelili na dvadsaťsedem jednotiek s plochou 42 až 266 štvorcových metrov.
Zaujali variabilitou. Dajú sa ľubovoľne spájať alebo deliť, prípadne meniť z kancelárie na byt či opačne, bez zásahu do hrubej stavby. Majiteľ si ľahko prispôsobí pôdorys aktuálnym potrebám a môže ľubovoľne presúvať umiestnenie kuchyne, kúpeľne a toalety.
V podmienkach veľkého rozpätia nosných prvkov dosiahli túto vymoženosť podlahovým systémom Slimline holandskej výroby s perforovanými oceľovými nosníkmi IPE na betónovej doske osadenej v jadre. Káble a rúry v dutej podlahe, ktoré vedú do centrálnemu rozvodu, sú ľahko prístupné cez odoberateľné dosky.
Priestory majú hlboké lodžie s rozmermi 2,7 x 9 metrov pozdĺž juhozápadnej strany obrátenej ku kanálu a pozdĺž protiľahlej strany. Uzavretím jednoduchého vonkajšieho skladacieho zasklenia a otvorením dvojitého vnútorného posuvného okna sa výrazne zväčši vnútorný priestor.
Lodžie podopiera rad trámov v tvare obráteného písmena V. Denník NRC Handelsblad v nich spoznáva nostalgické tvary holandských mostových dielcov.
O priestory s priemernou, v Amsterdame pomerne nízkou cenou 2 750 eur za štvorec, bol mimoriadny záujem. V lofte na piatom poschodí sa usadil aj architekt.
Podľa hodnotenia RVO (Rijksdienst voor Ondernemend Nederland, sekcie ministerstva hospodárstva) je Patch22 budovou s nízkou spotrebou, takmer energeticky pasívnou. Pri dokonalej izolácii to dosiahla strešnými solárnymi panelmi a solárnymi kolektormi (pozrite si video), zberom zrážok na úžitkovú vodu, prispelo k tomu podlahové pasívne vykurovanie CO2 neutrálnym systémom s využitím biopaliva z drevných štiepkov a recyklácia tepla.
Tom Frantzen sa už desaťročie venuje tiež developerstvu vlastných projektov. Na realizáciu tohto projektu Lemniskade sa spojil so špecialistami na stavebný manažment. Ďalšou etapou projektu je Top-Up, vedľajší dom s podobne variabilnými priestormi, nadstavaný na niekdajšiu skúšobňu transatlantických káblov.
