Minulý rok otvorili Terminál v Porto de Leixões (výslovnosť: Portu dži Leišois) v stotisícovom portugalskom meste Matosinhos susediacom s Portom. Bolo jedným z troch finalistov ceny Seatrade Cruise, najlepšieho prístavu na svete.
Stavba na promenáde Južného móla inšpiruje k prirovnaniam, napríklad puk bielej ruže. Autor Luís Pedro Silva však zdôrazňuje, že v tvare netreba hľadať inotaje – dlhé ramená jednoducho vedú ku kotviacej lodi, k mestu a vytvárajú krivky pohodlného vstupu do budovy (pozrite si video).
Oválny pôdorys s ramenami je však výsledkom zhody okolností. V roku 2008, už po výbere jedného z piatich variantov, ktoré ponúkol architekt, zareagovala Portská univerzita (UP) na úsilie investora Prístavnej správy Doura a Leixões (APDL) nájsť pre terminál aj komerčné využitie.
UP si prenajala priestor pre výskumný projekt Pólo do Mar. Až prepracovaný projekt podstatne väčšieho a zvýšeného objektu so šiestimi podlažiami a dvomi medziposchodiami, v ktorom univerzita obsadila štyridsať percent priestoru, získal terajšiu oblú podobu.
Pribudlo aj mimostredové kruhové átrium s priemerom šestnásť metrov. Vďaka nemu majú laboratóriá dostatok prirodzeného svetla.
Terminál vysoký 40 metrov postavili z bieleho železobetónu, sčasti zo samozhutniteľného betónu odolného morskej vode, s radiálne usporiadanými kruhovými stĺpmi. Založili ho vyše tristo pilótmi desať metrov do kamenného podložia.
Fasádu, ale aj interiér dotvárajú obklady z keramických panelov, ktorých na 16-tisíc štvorcových metrov vyrobila okolo milión najstaršia portugalská porcelánka Vista Alegre (1824) z prímorského mestečka Ílhavo. Na nepravidelne naklonených bielych šesťuholníkových vypuklých dlaždiciach sa odráža obloha a more, menia odtieň podľa časti dňa a ročného obdobia (pozrite si video).
V interiéri rovnako belostnom ako fasáda sú sporadické farebné akcenty: leštená mosadz, zemité omietky, medené plochy a čierna žula z rovnakého zdroja ako prístavné vlnolamy. Akcentom vstupnej haly na prízemí je reflexná nádrž v átriu. Z haly stúpa špirálová rampa do príjazdovej a ďalej do odjazdovej haly s čakacou zónou s kaviarňou a nákupnou časťou s trinástimi obchodmi.
Takmer sto priestorov pre 250 výskumníkov Ciimaru (Centrum morského a environmentálneho výskumu) zaberá tri podlažia a suterén s viváriom, horné poschodie obsadili úradníci APDL.
L. P. Silva tu navrhol aj multifunkčný priestor s plochou 600 štvorcových metrov so 14-metrovou zakrivenou sklenou stenou obrátenou na juh k Atlantiku, reštauráciu na dvoch etážach s terasou a komornú poslucháreň Sala de Actos.
Strešný amfiteáter, ktorý zdola nevidieť, je dimenzovaný pre 1 800 osôb, chránený pred severákmi. Protipožiarna ochrana neumožňuje využívať ho na predstavenia, ponúka posedenie s nezabudnuteľným výhľadom.
V jednotlivých variantoch navrhol L. P. Silva odlišné umiestenie terminálu, v definitíve je vzdialený od línie brehu okolo osemsto metrov. Stojí na mieste styku pobrežnej kosy s novým mólom z roku 2011, ktoré uzatvárajú marínu pre 170 lodí.
Časopis Revista de marinha pripomenul, že terminál je už štvrtým v Matosinhos, ale len prvým, ktorý stavali od počiatku na tento účel. Mólo dlhé 340 metrov a široké 18 metrov môže prijímať zaoceánske výletné lode dlhé do 320 metrov (pozrite si video), to znamená s výnimkou najväčších lodí transatlantických liniek, ako je napríklad Queen Mary 2 (345 m, 2002, 2620 cestujúcich).
Výhodná poloha vo vstupe do prístavu zjednodušuje manévrovanie. Nenarúša pritom premávky nákladných lodí.
Terminál prijme naraz viac ako tritisíc cestujúcich, ktorých podľa odhadu má cezeň prejsť 150-tisíc ročne. Poskytuje služby nielen ako zastávka medzinárodných výletných plavieb, ale aj ako ich východiskové či cieľové miesto, čo je pre prístav lukratívnejšie.
Pri drevenom Severnom termináli (1955) s kapacitou 750 cestujúcich v historickom susednom prístave Leça da Palmeira zo 17. storočia môže kotviť loď do dĺžky 250 metrov. Zariadenie budú využívať najmä pre špecializované plavby vínnej turistiky.
