Rada pre výškové budovy a mestské prostredie ocenila najlepšie výškové budovy roka štyroch častí sveta – za víťaza v Ázii a Austrálii vybrala CapitaGreen v Singapure.
Projekt nositeľa Pritzkerovej ceny spred dvoch rokov Toya Ita realizovali vo finančnej štvrti Raffles Place na styku bočnej ulice Market s rušnou Cross na mieste progresívnej šesťposchodovej garáže s nákupným centrom a reštauráciou na prízemí (1964).
Do jednoduchého obdĺžnikového pôdorysu zasahuje široký zárez na rohu v mieste vstupu na úzkej Market Street. O polovicu menšie zrezanie je na diagonále pri križovatke Cecil a Cross Street.
Železobetónová veža dostala dvojplášťovú zelenú fasádu, vonkajšiu s bezrámovým zasklením a vnútornú s dvojitým sklom v plnej výške poschodí, kde medziplášťový priestor z viac ako polovice prikrývajú rastliny. Kríky a poliehavé dreviny umiestené v boxoch prispievajú k 26-percentnému zníženiu tepla prenikajúceho do budovy.
Ochladzovaniu v rovníkovej klíme pomáha aj strešná záhrada päťposchodového vstupného krídla a terasy v štvornásobnej výške obrátené na všetky svetové strany.
Po dve takéto respíriá zriadili na štrnástom poschodí, čiže v dolnej časti strednej zóny, ako nazývajú časť budovy od 13. po 24. poschodie, a na 26. poschodí v dolnej časti výškovej zóny (25. až 36. poschodie).
Výťahy premávajú vždy len do jednej zo zón, rozdelené do skupín v strede monumentálnej vstupnej haly s prvkami tradičného japonského dizajnu. Napríklad stenu výťahovej časti dekorovali technikou Kakiotoši známou z keramiky.
Toyo Ito koncipoval budovu ako strom dažďového pralesa, ktorý tu rástol na pôvodnom ostrove. Jeho červený „kvet“ na špičke vidieť zďaleka ako nový emblém mesta.
Horná časť vyčnieva nad budovu, dolná sa črtá cez priehľadnú kryciu stenu koruny (37. až 40. posch.) s reštauráciou, telocvičňou a 25-metrovým bazénom. Strešné teleso v podobe okvetného listu v ďalšej zo záhrad, Les vo výške (Sky Forest), slúži ako prívod chladného čistého vzduchu.
Časti „kvetu“ nasmerovali na najčastejšie smery vetra. Budovu ventilujú cez „vnútorné potrubie“, čiže chladiacu šachtu v jadre a redukujú potrebu klimatizácie (pozrite si video).
V priestore vstupného krídla pred halou inštalovali plastiku Above Below Beneath Above od Olafura Eliassona v podobe vzdušných koreňov, nadväzujúcich na ideu stromu.
Vonkajšie i vnútorné priestory výstavných budov finančnej štvrte bežne zdobia diela svetoznámych výtvarníkov – najvyššiu budovu, UOB Plaza One (280 m, 1992) dve plastiky Salvadora Dalího (pozrite si foto).
Premenlivé prekrývanie naturalistických 15 až 15, 6-metrových tenkých bielych „koreňov“ z 56 oceľových trubiek možno pozorovať z troch strán aj z chodníka. Kontrastuje s nimi šestnásť „krištáľov“, sklených guľatých mnohostenov s priemerom 0,75 metra v oceľových rámoch, ktoré v noci svetielkujú.
Dielo inštaloval za mesiac priamo nemecký výrobca jej častí. Jednou z najnovších realizácií O. Eliassona je Inside the Horizon pre Nadáciu Louisa Vuittona v Paríži.
Budove a jej obyvateľom na 138 Market Street by malo priať trvalé šťastie, keďže v kantončine, jednom z neoficiálnych singapurskych jazykov, znie adresa podobne ako „celý život bohatý“, uvádza domáci architektonický server Gridline. Na výstavbu vynaložili developeri obrovskú sumu, je siedmou najdrahšou budovou na svete.
V najbližšom susedstve Itovho diela, jedenástej najvyššej budovy Singapuru (242 m), sú ďalšie mrakodrapy špičkových japonských architektov. Jedinou výnimkou medzi dominantami je Ocean Financial Centre (245 m, 2011) od Cézara Pelliho, projektanta bývalej svetovej jednotky Petronas Towers v Kuala Lumpure.
Spomedzi piatich singapurskych veží od Kenzō Tangeho, nositeľa Pritzkerovej ceny z roku 1987, stojí vedľa CapitaGreen dvojička One Raffles Place, z ktorých staršia je singapurskou dvojkou (278 m, 1986). Obďaleč smerom na sever, pri rieke Singapur K. Tange postavil spomínanú jednotku UOB Plaza.
Vedľa CapitaGreen sa vypína singapurská trojka Republic Plaza (276 m, 1996, rekonštrukcia 2005) od Kiša Kurokawu s fasádou z hnedočervenej žuly.
