Budúcu nedeľu otvoria v Los Angeles súkromné múzeum povojnového a súčasného umenia The Broad. Investori - podnikateľ, filantrop a zberateľ Eli L. Broad s manželkou Edythou - uprednostnili autorov manhattanského parku High Line Diller Scofidio + Renfro (DS + R) pred štyrmi laureátmi Pritzkerovej ceny: Remom Koolhaasom, Herzogom & de Meuronom, Christianom de Portzamparcom a Sanaa.
Porózny a priesvitný „závoj“ z približne 2 500 romboidných panelov tvorí strechu a štyri fasády v podobe veľkých včelích plástov. Závoj, ako ho nazývajú projektanti, nesie exoskelet zo 650-tonovej oceľovej konštrukcie, ktorý je na streche široký okolo dvoch metrov.
DS + R navrhli závoj z prefabrikovaných betónových panelov. Po zverejnení projektu na začiatku roku 2011 požiadal investor o zvýšenú ochranu zbierky.
Jej podstatnú časť tvoria diela na papieri, ktoré sú zvlášť citlivé na slnečné svetlo. Architekti zareagovali použitím betónu vystuženého sklenými vláknami (GFRC), ktorý je navyše ľahší. Avšak komplikácie pri náročnej výrobe závoja viedli k viac ako ročnému oneskoreniu dokončenia.
Otvor na východnej strane fasády, takzvaný okulus je obrátený na Grand Avenue. Je na treťom podlaží, privysoko, aby sa cezeň dalo pozorovať mesto.
Dominantami v okolí sú na severe Koncertná sieň Walta Disneyho (2003) od Franka Gehryho, na juhu Múzeum súčasného umenia od Aratu Isozakiho (MOCA, 1986) a západne tri mrakodrapy z desiatky najvyšších budov v meste na okraji skupiny dominánt pri Pasadenskej diaľnici: Wells Fargo Tower (220 m, 1983), Two California Plaza (229 m, 1992) a Bank of America Plaza (224 m, 1975). Tieto budovy sa budú dať pozorovať len zo vstupnej haly, pred ktorou sa fasáda dvíha, a cez okná vedľa eskalátora.
Priestor medzi fasádou a sklenou stenou haly, ktorý láka tieňom, pripomína portikus. Eskalátor stojí pri vchode z rohu avenue a 2nd Street oproti lesklej kovovej koncertnej sieni.
Kritik Nicolai Ouroussoff oceňuje zdržanlivosť exteriéru múzea ako „inteligentný kontrapunkt k bohatým tvarom známej budovy. „Jemne zvlnený biomorfný priestor,“ ako nazval halu The Broad časopis Architect Magazine, však na koncertnú sieň nadväzuje.
Základnou koncepciou The Broad je závoj s klenbou (veil-and-vault), ako nazývajú druhé podlažie s betónovým jadrom, kde sú depozitáre, laboratóriá, miestnosti pre kurátorov a kancelária. Eskalátor po tridsiatich metroch jazdy vyúsťuje o poschodie vyššie v strede expozície.
Jednotný, sedem metrov vysoký priestor s plochou okolo 3 250 štvorcových metrov tvorí takmer tri štvrtiny výstavnej kapacity. Vďaka exoskeletu ho nenarúšajú stĺpy, rozčlenia ho však vysokými mobilnými panelmi na vešanie obrazov – nedajú sa umiestňovať priamo na plástovej konštrukcii, ktorá prepúšťa do miestnosti vhodne filtrované svetlo.
Späť do haly povedie schodisko. Veľké okná umožnia pohľad na diela v depozitároch. Schodisko vyústi pri západnom vstupe z priestranstva plaza (pozrite si foto) oproti MOCA. Medzi schodmi a eskalátorom bude premávať okrúhly sklený výťah.
Výstavba plazy (pozrite si video) so storočnými olivovníkmi zo severnej Kalifornie, ktorá stojí na premostení nad nižšími ulicami, stála 16 miliónov eur. Z toho viac ako štyridsať percent hradilo múzeum. Ulice vo dvoch výškach vznikli v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pri budovaní avenue na zrezanom vrcholku kopca Bunker Hill.
V zbierke druhého najbohatšieho múzea umenia v Kalifornii po Gettyho múzeu je takmer dvetisíc diel od dvesto umelcov. Úvodná výstava predstaví necelých osem percent.
Po Eli a Edythe Broadovcoch pomenovali rovnakým názvom The Broad aj múzeum Michiganskej štátnej univerzity, kde podnikateľ študoval. Budovu v East Lansingu od Zahy Hadid sprístupnili v roku 2012.
