Jedným z nedávno vyhlásených finalistov výročnej ceny londýnskeho Múzea dizajnu je budova Strojníckej a technologickej univerzity v peruánskej Lime, ktorá získala už v roku 2012 Strieborného leva na Medzinárodnom bienále v Benátkach.
Terajšia podoba desaťposchodovej Vertikálnej univerzity, ako ju nazvali autorky Yvonne Farrellová a Shelley McNamarová, vedúce dublinského ateliéru Grafton Architects, je iba prvou etapou výstavby. Projekt zrealizovali zatiaľ zhruba spolovice, pravidelnejšiu časť vykrojenej severnej strany „ingotu“, ku ktorému budovy prirovnal známy britský mesačník Architectural Review.
Tvorivá dvojica sa vyrovnávala s úzkym miestom nad plytkou úžľabinou s Triedou republiky. Budova, ktorá mala byť ešte vyššia, sa vypína medzi vežiakmi Miraflores a rodinnými domami Distrito de Barranco, je z nej na skok do múzea moderného umenia LiMac pri Parku hrdinov.
Grafton Architects hovoria o budove ako o umelom útese, pokračovaní tých, ktoré obdivovali z necelého pol kilometra vzdialenej pláže La Estralla. Smerom ku Barrancu budova klesá na spôsob predkolumbovskej terasovitej architektúry (pozrite si video), vytvára protiváhu monumentálnej severnej strane.
Priestor na terasy vytvorili sústredením posluchární a laboratórií v dolných partiách. Nad ne sústredili menšie učebne, pracovne a miestnosti knižnice.
Na budovu spotrebovali tridsaťštyritisíc kubických metrov betónu, liateho na mieste aj prefabrikovaného. Na severnej strane vystavenej tropickému slnku rytmicky rozmiestnili mohutné železobetónové stĺpy na horizontále kopírujúcej zakrivenie parcely.
Rámcujú zvonka exponované átrium pretínajúce budovu vertikálne a horizontálne, držia previsy vytvárajúce žiaduce hlboké tiene. Cestou od hlavného vchodu na opačnej južnej strane sa v átriu jeden za druhým postupne otvárajú takzvané voľné sekcie, priestory na neformálne stretnutia, ktoré sú pre budovy tohto typu nevyhnutné.
Otvorenými priestormi architektky podľa vlastných slov „vytvarovali javisko, ktoré je plné života“, animované nielen pohybom osôb, ale aj pohybom vzduchu a svetla. Podľa amerického mesačníka Architectural Record ich inšpiroval v Južnej Amerike mimoriadne vplyvný brutalizmus v podaní Paula Mendesa da Rochu (pozrite si foto), balkóny, rampy a schodiská zavesené na rôznorodých nosníkoch zároveň naznačujú vplyv grafík Giambattistu Piranesiho (pozrite si foto).
Autorky využili unikátnu klímu pri Peruánskom prúde – miernu teplotu napriek blízkosti rovníka a prevažne otvoreným interiérom zredukovali potrebu klimatizácie.
Súkromná Strojnícka a technologická univerzita (UTEC) založená peruánskymi priemyselníkmi vzbudila celosvetovú pozornosť bilbordmi s technológiou úpravy ovzdušia a výroby pitnej vody. Jeden z nich, inštalovaný priamo na stavenisku budovy, absorboval nečistoty zo stotisíc kubických metrov vzduchu (pozrite si video) – Lima patrí k mestám s najviac znečisteným ovzduším v Južnej Amerike.
Reagovali aj na nedostatok pitnej vody tohto druhého najväčšieho púštneho mesta na svete s ročným priemerom zrážok trinásť milimetrov pri 98-percentnej vlhkosti vzduchu. Systémom reverznej osmózy vyrobili bilbordom za štvrť roka takmer deväť a pol tisíca litrov vody (pozrite si video).
Investor mal ambície „nobilitovať“ budovu autorstvom niektorého z nositeľov Pritzkerovej ceny, v medzinárodnej súťaži sa však presadili renomované írske autorky Bocconiho univerzity v Miláne, Svetovej stavby roka 2008.
Minuloročnú cenu za architektonický dizajn roka, o ktorú sa uchádza ich UTEC, získalo Inovačné centrum Pápežskej katolíckej univerzity – Anacleta Angeliniho v Santiagu od tohtoročného laureáta Pritzkerovej ceny Alejandra Aravenu.
