Veľké múzeum sveta Mayov (GMMM) vo vyše trištvrtemiliónovej Méride na Yucatánskom polostrove v rovnomennom mexickom spolkovom štáte vyhlásili tento mesiac v Londýne za kultúrnu destináciu roka Strednej a Južnej Ameriky.
Múzeum označované za najväčšiu zbierku mayského umenia na svete predstavuje nielen históriu, ale aj súčasnosť tejto civilizácie. Maysky hovorí okolo šesť miliónov ľudí v južnom Mexiku a štyroch štátoch severnej časti Strednej Ameriky, v Yucatáne až sedemdesiat percent obyvateľov.
Latinskoamerický internetový časopis arquiTOUR múzeum charakterizoval, že „súčasným spôsobom vyjadruje to, čo Mayovia uctievajú“. Ateliér z Méridy 4A Arquitectos sa inšpiroval ich predstavou stvorenia sveta zo stromu ceiba (Ya'axché) a troch kameňov.
Ceiba koreňmi siaha do podsvetia a kmeňom do neba – poskytuje spojenie s energiou kozmu a zeme. Je najposvätnejším z uctievaných stromov, predmetom legiend a rituálov, prostriedkom liečiteľov (pozrite si video).
Koreňovú časť reprezentuje pódium múzea s depozitmi, študijnými priestormi a garážou s 250 parkovacími miestami. V „ochrannom tieni“ stromu života na rozsiahlej plošine rozmiestnili objekty znázorňujúce tri mytologické kamene.
Postavili ich z prefabrikovaného betónu a nájdeme v nich kaviareň pre 150 osôb a obchod so suvenírmi. Steny kameňov vytvárajú pozadie večernej multimediálnej šou (pozrite si video).
Na plošinu využívanú na kultúrne slávnosti vedú monumentálne sto metrov dlhé stupne z miestneho svetlého kameňa z rušného bulváru (pozrite si video), súčasti federálnej diaľnice 261 do prístavu Progreso v Mexickom zálive.
Vstup na plošinu navrhli architekti nielen tak, aby sa postupne menil pohľad na budovu a návštevník ju postupne objavoval, ale, ako napísal architektonický server Arquinauta, „aby si obnovili dojmy z návštev mayských pamiatok“.
V predĺženom, iba sedemnásť metrov širokom výstavnom trakte s piatimi sálami zhromaždili diela prevažne z Antropologického múzea Palacio G. Cantón v centre Méridy. Trakt umiestnili rovnobežne s bulvárom a pretína dominantný prvok múzea znázorňujúci strom.
Prvý raz v Mexiku tu vystavili slávnu krištáľovú lebku Kin Bat (pozrite si video). Medzi najvýznamnejšie exponáty patria Chac Mool, ležiace figúry opierajúce sa lakťami, s hlavou otočenou nabok.
Spredu oddeľuje nádvorie traktu od slávnostnej časti plošiny vysoký múr, zadnú stranu lemuje terasa so vstupom zo všetkých výstavných miestností s výhľadom do záhrady.
Tretinu oválnej koruny „stromu“ zo skla a ocele na východo-západnej osi zaberá átrium. Na nižšom poschodí je veľkorysé foyer pred kinom IMAX pre 360 osôb a multifunkčnou sálou, kam vedie eskalátor. Na horné poschodie s pracovňami vedie samostatné schodisko v „kmeni stromu“.
GMMM otvorili dvaja prezidenti, prvý raz Felipe Calderón počas svetelnej multimediálnej šou na konci septembra 2012. Jej francúzsky autor Xavier de Richemont je známy dielami na katedrálach v Arles a Chartres, v Glasgowe (2007), v Chihuahua (2008), v bazilike v Léone, na festivaloch v Toruni (2011) a v Medellíne (2013).
Otvorenie múzea, ktoré bolo v tom čase dokončené zhruba na deväťdesiat percent, pôvodne plánovali ešte pred júlovými prezidentskými voľbami. Nástupca prezidenta Enrique Peña Nieto otvoril objekt opäť 21. decembra, historický dátum novej éry, ktorú predpovedali mayskí astronómovia.
Úspech múzea prekonal očakávania. Za prvý rok ho navštívilo 350-tisíc osôb, viac ako raz toľko oproti prognózam.
Cena, na ktorú GMMM vybrali zo šiestich nominovaných múzeí – dvoch zo Ciudad Mexico, z Panama City, Buenos Aires a Rio de Janeiro – udeľuje štvrťročník LCD (Leading Culture Destinations) v štrnástich kategóriách. Hlavnú, Svetová destinácie roka, získalo Múzeum moderného umenia v New Yorku.
GMMM ocenila v roku 2013 Rada interiérového dizajnu Latinskej Ameriky (CIDI) ako budovu roka v piatich kategóriách a v minulom roku získalo Grand Prix na 12. bienále architektúry v San José v Kostarike.
Múzeum stojí v severnej časti mesta na dvojhektárovom pozemku v susedstve Yucatánskeho výstaviska 21. storočia (Pedro Ramirez Vázquez, 1997). Haly výstaviska pomenovali podľa mayských miest Ek Balam a dvoch lokalít Svetového dedičstva UNESCO, Uxmal a Chichén Itzá, ktoré zaraďujú medzi sedem novodobých divov sveta.
