Medzi finalistov IHA 2016, Medzinárodnej ceny za výškové budovy, nedávno vybrali 4 World Trade Center (4 WTC), jeden z objektov v časti Manhattanu známej ako Ground Zero, od ateliéru nositeľa Pritzkerovej ceny z roku 1993 Fumihika Makiho. Cenu udeľujú každý párny rok mesto Frankfurt, Nemecké múzeum architektúry a DekaBank.
Kým bola veža známa len z modelov a vizualizácií, veľmi nezaujala. Počas výstavby na juhovýchodnom okraji šesť a pol hektárového areálu Svetového obchodného centra (WTC) a najmä po dokončení vzbudzuje obdiv. Napríklad renomovaný newyorský realitný mesačník The Real Deal ju považuje za „jednu z najlepších newyorkých budov posledných rokov“.
Nižšie podlažia striebristej budovy prispôsobil tokijský tím architektov uličnej čiare. Od 57. poschodia ustupujú, čím vznikla terasa, a fasáda sa otáča na sever k protiľahlému nárožiu areálu s najvyššou budove 1 World Trade Center.
Tvar 4 WTC, ktorý Fumihiko Maki charakterizoval ako „veľmi abstraktný a geometrický“ (pozrite si video), označujú ako neomodernizmus. Lichobežníkový vrcholok veže podopiera rovnobežníková časť so základňou.
Z niektorých strán vyzerá ako jednoduchý hranol, z ktorého vybrali „s chirurgickou presnosťou“, ako podotkol The Real Deal, jeden pravouhlý segment. V pohľade z iného miesta je zdanlivo rozdelený na samostatné objekty, ktoré však spolu súvisia (pozrite si video).
V pohľade severným smerom možno na fasáde s vysokou odrazivosťou svetla rozlíšiť dokonca až tri a pol kilomera vzdialenú Sochu slobody. Z niektorých uhlov a v niektorých hodinách sa stane, že tristometrová, ôsma najväčšia budova New Yorku, môže v mestskej panoráme pre odrazy oblohy na hyper reflexnom skle uniknúť pozornosti. Ak ju medzi susednými budovami vôbec zbadáme, tak ich „skôr dopĺňa, ako by ich zacláňala“, vystihol denník Los Angeles Times.
Estetika krajného minimalizmu je dôsledná po najdrobnejšie detaily. „Budova nemala vyzerať ako administratívna, je abstraktná, stráca sa, jej vzhľad je prchavý, rýchlo sa mení,“ vysvetlil pre New York Daily News jej spoluautor Gary Kamemoto.
Architekti vynaložili veľké úsilie, aby fasádny systém curtain wall zredukovali na hladkú mriežku identických obdĺžnikov (pozrite si video). Najjednoduchšiu plochu vytvorili na západnej „posvätnej“ strane – ako zdôraznil ďalší z projektantov, Osamu Sassa –, ktorou sa obracia k Národnému pamätníku a múzeu 11. septembra (2011, 2014). „Zaväzovala nás, aby sme k nej pristupovali s úctou,“ dodal.
Korunka z uťatého vrcholku, dve mierne zrezané nárožia, severná strana zakončená vrúbkovaním, to všetko vytvára identitu budovy. V dolnej časti je transparentná, na rozdiel od 1 WTC s masívnou betónovou podnožou, a fasáda dokonale maskuje oceľový rám mohutných obvodových stĺpov v intervale 24 metrov.
Efekt zrkadlenia pokračuje v priestrannej vstupnej hale (47 x 80,5 x 14 m) z mramoru a žuly, a to na celej šírke steny oproti vstupu. Čierna švédska žula upravená na vysoký lesk talianskymi brusičmi z Carrary odráža pamätník a za ním stojaci 3 World Financial Center (225 m, 1986) z komplexu od Pelli Clarke Pelli Architects.
Steny pretínajú tri vstupy do chodieb s výťahmi obložené svetlým africkým drevom aningre. Uzatvárajú ich LED obrazovky s oslavou obnoveného komplexu WTC, inštalácie časozberných fotografií s motívom oblohy, vody v nádržiach a stromoradí Dubov dvojfarebných. V hale visí polkruhová titánová kinetická socha Pamäť oblohy od Kozo Nišinu (pozrite si video).
Budova stojí na mieste pôvodného deväťpodlažného objektu s rovnakým názvom (1975), sídla o. i. Deutsche Bank, poškodeného zrútením Južnej veže pri teroristickom útoku.
Keďže bezprostredne susedí s obchodnou štvrťou, cez schody a eskalátory halu prechádza takmer polovica návštevníkov Dopravného uzla Svetového obchodného centra a v budúcnosti sa cez ňu bude dať prejsť aj do 3 World Trade Center (329 m, 2018).
