Bratislava takmer nemá priestor na výstavbu bytov, no môže sa to zmeniť

V hlavnom meste chýbajú desiatky tisíc nových bytov, no riešeniu deficitu bráni samotný územný plán Bratislavy. V rozvojových parcelách niektorých mestských častí sa nepočíta prakticky so žiadnou viacpodlažnou rezidenčnou výstavbou. Naopak vo veľkom by sa mohli stavať ďalšie nákupné centrá, ktorých je vzhľadom na počet obyvateľov už v súčasnosti nadbytok. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) tvrdí, že je otázne, či sa v najbližších rokoch podarí tento nepomer zvrátiť. A s ním aj rastúce ceny novostavieb, ktoré sa pre čoraz väčší okruh ľudí stávajú cenovo nedostupné.

Na celom území mesta je pre viacpodlažnú bytovú zástavbu v rozvojových územiach určená plocha len necelých sto hektárov. Nízkopodlažná bytová výstavba môže počítať s takmer 1 150 hektármi, čo je viac ako desaťnásobok. „Tento typ budov je pritom vhodný predovšetkým na predmestia či pre vzdialenejšie bratislavské štvrte, ktorými sú napríklad Devínska Nová Ves, Vajnory alebo Dúbravka. Územný plán Bratislavy ju však presadzuje aj priamo v centre či v takzvanom vnútornom meste,“ upozorňuje výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Nie je priestor pre byty

Najvypuklejšie je to v mestskej časti Nové Mesto. V rozvojových územiach má pre viacpodlažnú rezidenčnú výstavbu nula hektárov pozemkov, no až 133 hektárov je určených na nízkopodlažnú výstavbu. Ďalších takmer šesťdesiat hektárov je vyčlenených pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kancelárske komplexy a nákupné centrá). No na lokálnu vybavenosť sa ušiel necelý hektár.