Tretina rodinných domov na Slovensku stále nemá zateplenú fasádu ani vymenené okná. Najväčšou bariérou realizovania väčších rekonštrukcií je často nedostatok peňazí u majiteľov domov. Bývalá vláda mohla urobiť viac pre podporu energetickej efektívnosti budov, stavebná legislatíva sa za posledné štyri roky prijímala veľmi chaoticky.

Štát by mal pritom využiť vysoký záujem Slovákov o renováciu vlastného bývania naplno, financie na to sú určené aj z európskych zdrojov. „Až keď sa na vidieku úspešne obnoví prvý dom a vlastník dostane dotáciu na účet, až vtedy sa ďalšia desiatka susedov rozhodne, že do toho pôjdu tiež,“ komentuje v rozhovore pre TREND Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.

V rozhovore sa tiež dočítate:

• V čom bolo problémové nedávne schvaľovanie stavebnej legislatívy
• Aká schéma podpory štátu dokáže významne stimulovať trh s bývaním
• Ako budú ďalej pokračovať trendy v úsporných opatreniach domácností

Prekvapil vás v poslednom období v niečom slovenský realitný trh, pokiaľ ide o obnovu budov a ich budúcnosť? Čo na ňom rezonuje najviac?

V poslednom roku sa zmenili hlavné motivácie vlastníkov budov. Vidíme to na dopyte a ukazujú nám to aj výsledky prieskumov. Kľúčovým a vysoko preferovaným faktorom, prečo sa chcú vlastníci pustiť do obnovy, sú problémy spojené z energetickou krízou. Dôvodom bol strach z vysokých cien energií a obava o dostupnosť zemného plynu, ktorým sa vykuruje väčšina budov na Slovensku.

To umocnilo záujem o opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti, ako aj záujem o iné formy vykurovania, akými sú napríklad tepelné čerpadlá. S tým bol spojený aj vysoký záujem o realizáciu úsporných opatrení formou garantovanej energetickej služby. Nebyť plošných cenových stropov, ktoré sú oproti ostatným krajinám EÚ u nás nastavené tak, že nárasty cien energií väčšina domácnosti ani veľmi necíti, by bol tento trend oveľa silnejší.

Zdroj: ROBO HUBAČ, TEREZA KOPEČKOVÁ

Parlament definitívne schválil novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Ako ich hodnotíte z pohľadu príležitostí i rizík v praxi?

Takýto netransparentný a uponáhľaný spôsob zmeny kľúčovej legislatívy, ktorá ovplyvňuje celý sektor, považujem naozaj za sa problematický. My podporujeme taký spôsob povoľovania stavieb, vrátane procesov EIA, ktorý bude bez zbytočných prieťahov a predvídateľný. Na druhej strane ale zároveň dôsledný, pokiaľ ide o preverenie súladu navrhovanej výstavby či obnovy so základnými požiadavkami na stavby a pokiaľ ide o posúdenie ich vplyvu na životné prostredie.

Tretina rodinných domov na Slovensku stále nemá zateplenú fasádu ani vymenené okná. Najväčšou bariérou realizovania väčších rekonštrukcií je často nedostatok peňazí u majiteľov domov. Bývalá vláda mohla urobiť viac pre podporu energetickej efektívnosti budov, stavebná legislatíva sa za posledné štyri roky prijímala veľmi chaoticky.

Štát by mal pritom využiť vysoký záujem Slovákov o renováciu vlastného bývania naplno, financie na to sú určené aj z európskych zdrojov. „Až keď sa na vidieku úspešne obnoví prvý dom a vlastník dostane dotáciu na účet, až vtedy sa ďalšia desiatka susedov rozhodne, že do toho pôjdu tiež,“ komentuje v rozhovore pre TREND Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.

V rozhovore sa tiež dočítate:

• V čom bolo problémové nedávne schvaľovanie stavebnej legislatívy
• Aká schéma podpory štátu dokáže významne stimulovať trh s bývaním
• Ako budú ďalej pokračovať trendy v úsporných opatreniach domácností

Prekvapil vás v poslednom období v niečom slovenský realitný trh, pokiaľ ide o obnovu budov a ich budúcnosť? Čo na ňom rezonuje najviac?

V poslednom roku sa zmenili hlavné motivácie vlastníkov budov. Vidíme to na dopyte a ukazujú nám to aj výsledky prieskumov. Kľúčovým a vysoko preferovaným faktorom, prečo sa chcú vlastníci pustiť do obnovy, sú problémy spojené z energetickou krízou. Dôvodom bol strach z vysokých cien energií a obava o dostupnosť zemného plynu, ktorým sa vykuruje väčšina budov na Slovensku.

To umocnilo záujem o opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti, ako aj záujem o iné formy vykurovania, akými sú napríklad tepelné čerpadlá. S tým bol spojený aj vysoký záujem o realizáciu úsporných opatrení formou garantovanej energetickej služby. Nebyť plošných cenových stropov, ktoré sú oproti ostatným krajinám EÚ u nás nastavené tak, že nárasty cien energií väčšina domácnosti ani veľmi necíti, by bol tento trend oveľa silnejší.

Zdroj: ROBO HUBAČ, TEREZA KOPEČKOVÁ

Parlament definitívne schválil novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Ako ich hodnotíte z pohľadu príležitostí i rizík v praxi?

Takýto netransparentný a uponáhľaný spôsob zmeny kľúčovej legislatívy, ktorá ovplyvňuje celý sektor, považujem naozaj za sa problematický. My podporujeme taký spôsob povoľovania stavieb, vrátane procesov EIA, ktorý bude bez zbytočných prieťahov a predvídateľný. Na druhej strane ale zároveň dôsledný, pokiaľ ide o preverenie súladu navrhovanej výstavby či obnovy so základnými požiadavkami na stavby a pokiaľ ide o posúdenie ich vplyvu na životné prostredie.