• Dedičským konaním po zosnulom otcovi som nadobudol pozemky spolu so sestrou a bratom v rovnakých častiach, teda v jednej tretine. Ide o výmeru pozemkov 10 ha na lukratívnom mieste. Vzhľadom k tomu, že sme spoluvlastníci každej parcely a celkovo je to 22 pozemkov v rozličných častiach katastrálneho územia, je rozhodovanie o pozemkoch pomerne komplikované. Ako by bolo možné právne dosiahnuť, aby sa pozemky rozdelili medzi nás spolumajiteľov tak, aby každý bol jediným vlastníkom prináležiaceho podielu pozemkov? Predpokladám, že nepríde k dohode medzi spoluvlastníkmi, komu by ktorá parcela mala prináležať. Aké riešenie teda odporúčate, aby som sa stal jediným vlastníkom mojej časti pozemkov?

Podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam znamená, že každý podielový spoluvlastník vlastní podiel každej časti nehnuteľnosti. Ide o tzv. ideálne podielové spoluvlastníctvo.

Znamená to, že veľkosť spoluvlastníctva je určená percentuálnym alebo zlomkovitým podielom, pričom podieloví spoluvlastníci nevlastnia reálny geograficky vyčlenený podiel nehnuteľnosti. Vo vašom prípade ste spoluvlastníci každý v jednej tretine každého z 22 zdedených pozemkov.

Najefektívnejším a najrýchlejším riešením vášho problému je skutočne dosiahnuť dohodu o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva k pozemkom v zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda ako spoluvlastníci sa dohodnete, ako si jednotlivé pozemky reálne rozdelíte, teda komu bude ten-ktorý pozemok reálne patriť.

Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom vyžaduje písomnú formu. Podpisy jednotlivých spoluvlastníkov musia byť na dokumente úradne overené. Tým sa ešte celý proces nekončí.

Túto dohodu musíte zavkladovať do katastra nehnuteľností. Zaplatíte za to správny poplatok 2 000 Sk. Ten môžete zaplatiť v kolkoch v tejto nominálnej hodnote nalepených na origináli návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Treba pritom zohľadniť obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa ktorého rozdelením existujúceho pozemku nemôže vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Prvý limit by sa vás pritom mohol dotknúť.

Ak sa vám dohodu nepodarí dosiahnuť, zostane vám len jedna cesta: podanie žaloby na súd. O zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom potom rozhodne v konečnom dôsledku na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Proti zostávajúcim dvom podielovým spoluvlastníkom podáte žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k pozemkom reálnym rozdelením veci. Budete postupovať podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd povie, že pozemky sa delia na samostatné nehnuteľnosti a rozhodne kto z bývalých podielových spoluvlastníkov bude jediným vlastníkom toho-ktorého konkrétneho pozemku. Takto bude každý z doterajších spoluvlastníkov rozhodovať o využití svojich pozemkov v budúcnosti sám.