Vodu už zlacní už iba šetrenie

Na prvý pohľad to vyzerá ako hra malých čísel: pred troma rokmi stálo kúpanie vo vani približne dve koruny päťdesiat halierov, teraz zaň zaplatíte dvojnásobok.

Z malých čísel však pri každodennom napúšťaní plnej vane a štvorčlennej domácnosti môže byť účet 7 300 korún ročne. Sprcha namiesto vane znamená tretinu nákladov k dobru.

Na Slovensku si ľudia na šetrenie vodou ešte stále nezvykli. Ale každoročne sa zvyšujúce účty už začínajú prekračovať prah citlivosti. V rajóne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti išli ceny vodného pre domácnosti za posledné tri roky nahor takmer dvojnásobne.

A mrzuté je, že odobratá voda sa považuje hneď aj za odkanalizovanú. Takže ju zaplatíte ešte druhý raz vo forme stočného. To sa za tri roky zvýšilo ešte radikálnejšie. Kým na začiatku roka 2003 bolo vodné 16 korún a stočné niečo vyše 10 korún za kubický meter, v tomto roku sa už cena odkanalizovanej vody dostala na 27 + 27, čiže 54 korún.

Na strednom Slovensku zaplatia domácnosti 59 korún a na východe je to ešte viac, lebo tam sú vraj náklady na dodávku vody najväčšie vzhľadom na veľké územie s malými sídlami a nízkymi zásobami pitnej vody.

Motiváciou sú účty

Na konci minulého roka urobila Trenčianska vodohospodárska spoločnosť prieskum medzi domácnosťami vo svojom regióne. Jej manažéri chceli zistiť, ako ľudia vnímajú cenu vody a či ňou šetria. Ukázalo sa, že sa síce sťažujú na vysokú cenu, no väčšina ju nepozná.

Aká je teda skutočná cena vody? A koľko sa z nej dá reálne ušetriť? V trenčianskom regióne stojí liter dodanej a odkanalizovanej vody približne šesť halierov. Čo sa za touto cenou skrýva?

„Podstatné sú náklady, ktoré vznikajú pri technologickej úprave vody, aby bola pitná a kvalitná. Cenu ovplyvňujú aj náklady spojené s distribúciou, dodávkou a údržbou potrubí,“ vysvetľuje pre Profit PR manažérka firmy Nikola Macharová.

Dodáva, že ľudia vodou nešetria nielen preto, že sa im zdá ešte stále lacná, ale aj preto, že v mnohých domoch chýbajú merače spotreby vody, a preto sa poplatky za vodu účtujú paušálne.

„Je pravda, že ľudia sú najlepšie motivovaní, keď platia presne za to, čo spotrebujú. A môžu to kontrolovať,“ hovorí N. Macharová. Preto si čoraz viac domácnosti dáva inštalovať vodomery. Z celkového počtu 25-tisíc odberov eviduje trenčiansky podnik v regióne už len 250 paušálnych, teda iba jedno percento.

Šetriť sa naozaj dá

Môžete začať zmenou hygienických návykov, o ktorej bola reč v úvode. Napokon sprchovanie je vraj aj zdravšie. Ušetriť sa dá aj pri umývaní riadu v dreze namiesto komfortu pod tečúcou vodou, alebo ešte lepšie v umývačke.

Pri každodennom umývaní riadu minieme denne od 20 do 40 litrov vody, čiže ročne zhruba za šesťsto korún. Ak použijete napustený drez a potom riad opláchnete, ušetríte dve tretiny vody. Umývačka spotrebuje na jeden umývací cyklus 10 až 25 litrov vody a nemusíte ju zapínať po každom zašpinení riadu.

 

„Ľudia na Slovensku si nie vždy uvedomujú, aká výrazná je úspora vody v umývačkách,“ hovorí generálny riaditeľ Electroluxu Slovakia Stanislav Krátky. Veľa ľudí si dokonca myslí, že umývačky sú počas umývania plné vody a ani by im nenapadlo počas umývacieho cyklu ich otvoriť a povedzme tam ešte doplniť nejakú šálku.

Pomôže aj technika

Cesta k úsporám nie je v radikálnom obmedzení spotreby vody, ale v jej efektívnejšej spotrebe. Ak eliminujete plytvanie vody pri domácich spotrebičoch, ako sú práčky, umývačky riadu alebo toalety, môžete byť prekvapení, koľko vody ušetríte.

Už pri nákupe nových domácich spotrebičov sledujte ich spotrebu vody, ktorú udáva energetický štítok. Ďalším požieračom koruniek sú kvapkajúce kohútiky. Pri úniku desiatich kvapiek za minútu je ročná strata 1 800 litrov, čo je zhruba sto korún. Za to si môžete kúpiť zásobu tesnení na dlhé roky.

Ešte viac sa oplatí naištalovať úsporné pákové batérie, ktoré vám ušetria až 40 percent vody. Na toalete miniete menej vody, ak na ňu namontujete regulátor splachovania – dokážete takto obmedziť spotrebu vody až o tretinu. V kúpeľni sa dá ušetriť tretina vody namontovaním úspornej sprchovej hlavice so stop ventilom.

Cena za komfort

Podľa prieskumu trenčianskych vodárov ľudia zväčša využívajú pitnú vodu z vodovodu a studne im slúžia iba ako doplnkový zdroj. Mať vlastnú studňu sa však oplatí. Jedna zo špecializovaných firiem na svojej internetovej stránke ponúka jej vyvŕtanie za približne 25-tisíc korún.

Pri priemernej spotrebe vody v štvorčlennej domácnosti v rodinnom dome povedzme tristo kubických metrov ročne sú náklady na vodu za rok zhruba osemtisíc korún (ďalších osemtisíc by vodárne mali dostať, ak zostanete pripojení na kanalizáciu).

Ak k cene studne prirátame náklady na domácu vodáreň, teoretická návratnosť investície je okolo štyroch rokov. Pravda, ak chcete vodu z vlastnej studne aj piť, treba zistiť jej kvalitu a neustále ju kontrolovať.

Ak by niekto chcel byť úplne nezávislý od vodární a kanalizácií, môže si vybudovať aj vlastnú čistiareň odpadových vôd. Pre rodinný dom je to síce drahšie (do 200-tisíc korún) ako žumpa (okolo 50-tisíc), ale má to svoje výhody. Pri žumpe treba rátať s vývozom splaškov a zápachom.

Čistiareň necítiť, znečistenú vodu recykluje na čistú a produkuje iba minimálne množstvo hygienicky vyhovujúceho kalu, ktorý sa využíva ako ekologické hnojivo. Tam je to už však s prepočtom efektívnosti horšie.

Bude čoraz vzácnejšia

Okrem vlastných peňazí by nás do šetrenia mali povzbudzovať aj globálnejšie úvahy. Na svete je síce vody dosť, ale sladkej sú iba tri percentá. Z celkových zásob vody však pitná voda predstavuje približne pol percenta. Ak by sa všetky zásoby vody zmestili do štvorlitrovej nádoby, pitnú vodu by tvorila iba čajová lyžička.

Slovensko vďaka polohe a klíme zatiaľ nemusí zápasiť s nedostatkom vody. V krajinách Afriky, Strednej Ázie alebo v Austrálii je však voda vzácnejšia. Aj preto si ju tam viac vážia. Napríklad v Austrálii sa prezentuje vo verejnoprávnych médiách vládou platená kampaň.

Reklama nabáda šetriť vodou kratším sprchovaním (do štyroch minút), umývať riad v dreze, zuby si umývať s pohárom v ruke a nie pri tečúcej vode, polievať záhrady iba v noci, prípadne rozstrekovačom, aby sa vyparovanie znížilo na minimum, a napokon nenapúšťať príliš často bazén. Melbourne má dokonca veľkoplošnú informačnú tabuľu, ktorá ukazuje, ako sú naplnené jeho vodné zásobníky.

A obyvatelia ju sledujú. Ak zásoby klesnú pod 50 percent, čo je v letných mesiacoch zvyčajné, šetria viac. Tí najaktívnejší navyše môžu vyhrať ceny, ktoré udeľuje nezisková organizácia The Savewater! v celkovej hodnote až 100-tisíc dolárov. Za výnimočné výsledky a vynálezy v šetrení vodou dostávajú ocenenie ako vzorní šetriči vody firmy, štátne inštitúcie, školy, ale aj súkromné osoby. Takáto motivácia by možno pomohla aj na Slovensku.

FOTO – SITA /AP