Eurofondy majú pomôcť aj s problémom panelákov. V budúcom programovacom období pôjdu aj na obnovu slovenských sídlisk.
Ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja SR Lászlóovi Gyurovszkému a jeho náprotivkom z ďalších deviatich krajín novej Európy sa to podarilo presadiť v Bruseli.
Detailov zatiaľ veľa známych nie je. Isté je, že peniaze zo štrukturálnych fondov nebudú určené na obnovu jednotlivých domov, ale celistvých obytných zón. Pokiaľ ide o výšku a adresáta pomoci či spôsob jej čerpania, to ešte bude predmetom rokovaní.
Podľa predstavy rezortu výstavby majú pri sídliskovej obnove za európske peniaze rozhodujúcu rolu zohrať samosprávy. Slovensko je pritom v špecifickej situácii.
Spomedzi všetkých desiatich krajín EÚ, prijatých počas veľkého tresku pred dvoma rokmi, má najnižší podiel obecných nájomných bytov. A tak bude kľúčové, aby sa do procesu zapojili vlastníci bytov v domoch, ktorých sa zonálna obnova dotkne.
Vytrvalí ministri.
S nápadom obnovovať panelákové sídliská prišli zhruba pred pol druha rokom L. Gyurovszky a jeho český kolega, minister pre miestny rozvoj Radko Martínek. Zdôvodňovali to neustále sa zhoršujúcim stavom bytových domov, pod ktorý sa podpísala zanedbávaná údržba.
„Bez zodpovedajúcich intervencií zameraných na obnovu mestských priestorov a obytných domov sa bude stav týchto sídlisk ešte zhoršovať,“ písalo sa vlani v marci v spoločnom vyhlásení oboch ministrov.
Bruselskí úradníci z nápadu politikov, zodpovedných za regionálny rozvoj krajín bývalého Česko-Slovenska, nadšení neboli. Argumentovali, že ide o sociálny problém, ktorý si majú členské štáty vyriešiť samy. A návrh zahrali do autu.
Odmietavý postoj Európskej komisie B. Martínka a L. Gyurovszkého v snahe o „vyšší štandard a kvalitu života“ obyvateľov stredo- a východoeurópskych sídlisk nezastavil. O pár mesiacov svoju agendu pripomenuli opäť a udržovali ju pri živote až do jesene. To už na svojej strane mali ostatných nových členov, ku ktorým sa pridalo aj chudobné Portugalsko.
Sociálne argumenty využili vo svoj prospech: „Ide o dôležitú prevenciu, aby sa zo sídlisk nestali getá.“ Inými slovami, o to, aby sa na sídliskách zachoval sociálny mix, ktorý je v postsocialistických krajinách daný historicky.
„Aj keď časť obyvateľov s vyšším príjmom bude postupne odchádzať, nechceme, aby bol exodus masový,“ nechal sa počuť L. Gyurovszky. To zabralo. Obnovu sídlisk sa nakoniec pri schvaľovaní rozpočtu únie na konci minulého roka podarilo presadiť.
Pôsobiť výchovne.
Európska komisia ustúpila najmä preto, že nové krajiny po vzájomných dohodách zmenili rétoriku. Nepôjde priamo o obnovu bytov. Eurá poputujú na revitalizáciu celých obytných zón.
Teda okolia domov, športovísk, zelene či infraštruktúry. Tým sa projektom dodá punc verejnoprospešnosti. A popri tom nový šat dostanú aj bytovky. Vynovia sa fasády a domy sa zateplia, čím sa zníži ich energetická náročnosť. Aj to je téma, na ktorú únia počúva.
Koordinátorom projektov obnovy by mala podľa ministerstva výstavby byť samospráva. „To je najreálnejší model,“ súhlasí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška.
Úlohou koordinátora bude zabezpečiť i zafinancovať prípravu projektu. Časť nákladov na revitalizáciu pokryjú eurofondy, časť štát – v akom pomere, to ešte jasné nie je. Rozhodujúce bude do celého procesu zatiahnuť vlastníkov bytov. Obecných bytov je na Slovensku ledva dvadsatina.
Práve v prístupe vlastníkov vidí najväčšie riziko aj riaditeľka bratislavskej poradenskej s.r.o. Inštitút bývania Jarmila Zapletalová. Prízvukuje, že treba veľmi precízne stanoviť metodiku čerpania peňazí, aby bolo jasné, kto koľko za obnovu zaplatí.
A predovšetkým treba „výchovne pôsobiť na ľudí“, aby si uvedomili, že revitalizácia je nevyhnutná. Podľa M. Mušku bude záležať na šikovnosti a ochote vlastníkov dohodnúť sa: „Projekty sa budú realizovať tam, kde to pôjde. Ak bude komunikácia viaznuť, bude to najmä na škodu obyvateľov.“
Naštartovať proces.
Zatiaľ nie je jasné, s akou sumou sa na obnovu sídlisk počíta. Z celkového desaťmiliardového balíka európskych peňazí, ktorý môže Slovensko vyčerpať počas nasledujúcich siedmich rokov, určite nepôjde o rozhodujúcu časť.
Na porovnanie, na obnovu verejných budov dostalo v súčasnom skrátenom programovacom období necelých 55 miliónov eur (2 mld. Sk). Vyčerpali sa do posledného centa. Celkové náklady na obnovu bytového fondu odhaduje rezort výstavby na vyše 420 miliárd korún.
Je jasné, že slovenské bytové domy nespasia eurofondy. „Ide o naštartovanie celého procesu,“ prízvukuje riaditeľka odboru bývania ministerstva výstavby Elena Szolgayová. To by podľa nej malo prispieť k výraznejšiemu rozmachu obnovy bytových domov aj zo strany vlastníkov.
„Keď sa vhodne naštartujú mechanizmy, výraznejšie sa zapojí aj finančný sektor,“ dodáva svoju myšlienku M. Muška. Predovšetkým stavebné sporiteľne už príležitosť, ktorú obnova bankovému sektoru ponúka, pochopili.
So špecifickým produktom pre spoločenstvá vlastníkov bytov, správcovské firmy a bytové družstvá prišla najprv Prvá stavebná sporiteľňa. Postupne sa pridali zvyšné dve sporiteľne a niektoré banky.
Dostupnosť komerčných úverov na obnovu bytových domov bude veľmi dôležitá najmä v Bratislavskom kraji. Jeho obyvatelia v súčasnosti sú a v ďalšom programovacom období naďalej budú z čerpania štrukturálnych fondov vyradení.
Priemer HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily za posledné tri roky je totiž vyšší ako 75 percent priemeru rozšírenej únie. „Hľadáme spôsoby, aby sa k prostriedkom EÚ dostali aj obyvatelia hlavného mesta,“ sľubuje hovorca ministerstva výstavby Ján Pálffy.
Ilustračné foto – Vlado Benko
