Z plánu obnovy už je možné žiadať o príspevky na odstránenie nebezpečných materiálov z domov a bytov. Že ich nie je vonkoncom málo, ukazujú aj údaje Štatistického úradu SR. Na Slovensku sa nachádza až 600-tisíc budov, v ktorých je azbest. Môže byť v podstate kdekoľvek – od podlahy až po strechu. Ostré vlákna azbestu sa pritom môžu dostať do pľúc a spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Tepelnoizolačné vlastnosti
Stavebníci v minulosti často využívali azbest vďaka odolnosti a tepelnoizolačným i ohňovzdorným vlastnostiam. Našiel oveľa širšie uplatnenie ako olovo, ktoré je tiež zdraviu škodlivé.
Aj dnes sa dá azbest nájsť na izolačných paneloch v medzistenách domov, v podlahách s kachličkami alebo linoleom, na škridlách, strechách, podhľadoch či okenných rámoch. Pred rokom 1996 sa žiadna vetracia šachta ani izolácia rozvodov nezaobišla bez azbestu. Je dokonca súčasťou dekoratívnych obkladov a náterov.
„Pri realizácii novej izolácie obvodového plášťa alebo strechy na starších domoch ešte aj dnes pomerne často nachádzame pôvodný azbest,“ potvrdzuje country manažér HBS pre Českú republiku a Slovensko Lukáš Kmenta. Jeho vlákna boli totiž bežne súčasťou takzvanej sklenej vaty, aby mala ešte lepšie tepelnoizolačné vlastnosti.
Olovo ako katalyzátor
Niektoré staršie typy polyuretánovej peny zas mohli obsahovať olovo ako katalyzátor. S azbestom sa stále stretáva aj odborník na rekonštrukcie zo spoločnosti Sika Branislav Augustín. Dochádza k tomu hlavne pri obnove a rekonštrukciách budov súvisiacich so zmenou využitia týchto objektov.
„Väčšinou ide o objekty zo 70. a 80. rokov minulého storočia, v ktorých sa ešte vo veľkom používali tieto typy materiálov," vysvetľuje B. Augustín. Ak stavebník počas prác zistí prítomnosť azbestu, má následne osloviť certifikované firmy, ktoré sa postarajú o jeho likvidáciu.
Smrteľne nebezpečné
Používanie olova a azbestu na stavbách je v Európskej únii zakázané už niekoľko desaťročí, v starších budovách sa však ešte stále nachádza. Ak má niekto podozrenie a chce mať istotu, že je rodinný dom „zdravý“, treba sa obrátiť na certifikované laboratórium, ktoré je oprávnené odoberať vzorky a podrobiť ich analýze.
Ak odborník potvrdí prítomnosť azbestu, je potrebné ho čím skôr odstrániť. Ani to sa však nedá urobiť vo vlastnej réžii. Svojpomocné odstránenie azbestu a eternitu je totiž zakázané. Odstrániť ho môžu odborníci s licenciou od Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA). Pri zbere, preprave a skladovaní treba nebezpečný odpad zabaliť vo vhodného obalu a riadne označiť (upravuje Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch).
Pri neodbornej manipulácii s materiálmi obsahujúcimi azbest môže dôjsť k vdýchnutiu drobných pichľavých častí, ktoré sa usadia v pľúcach a môžu spôsobiť smrteľné ochorenia ako azbestózu, mezotelióm alebo pleurálne plaky. Ich príznaky sa pritom môžu objaviť aj o 30 rokov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zvyšuje prítomnosť azbestu a olova v stavbách riziko kardiovaskulárnych chorôb a znižuje plodnosť. Až 78 percent prípadov rakoviny z povolania uznaných v členských štátoch EÚ súvisí s azbestom. Zvlášť nebezpečné je dlhodobé vystavovanie sa týmto látkam pre deti. Ovplyvňuje ich rast, vývoj mozgu aj kognitívne schopnosti.
Štát pomôže pri odstránení jedov
Zdraviu škodlivé materiály môžu odstrániť len špecializované firmy. A ich služby nie sú lacnou záležitosťou. Dobrá správa je, že sa na to bude dať získať stále dotácia z programu Obnov dom.
Vlastníci domov budú môcť v rámci novej, v poradí už štvrtej výzvy požiadať o dotáciu na práce, ktoré súviseli s odstránením azbestu, a to z obkladu stien aj zo strešnej krytiny. Podmienkou však bude, aby urobili aj ďalšie opatrenia – napríklad izoláciu obvodových múrov alebo strechy zbavených azbestu, aby sa dosiahla úspora minimálne 30 percent energií v porovnaní s pôvodným stavom.
Na rozdiel od predchádzajúcej výzvy sa dá dotácia použiť aj na domy, ktoré sa využívajú na rekreačné bývanie a majiteľ v nich nemá trvalý pobyt. Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá oprávnenosť dotácie na obnovu domu posudzuje, napríklad už v tretej výzve neriešila otázky, ako daňové nedoplatky majiteľov, dlhy voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni, alebo či je žiadateľ v exekúcii.
Peniaze z plánu obnovy
Tretia výzva zameraná na obnovu starších rodinných domov z plánu obnovy je uzavretá. Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) prijala k 24. aprílu 2023 desaťtisíc žiadostí. Vyčlenila na ňu 190 miliónov eur. Informáciu poskytla médiám PR manažérka sekcie plánu obnovy SAŽP Renáta Gešvantnerová.
„Nesmierne nás teší veľký záujem majiteľov rodinných domov. Tretiu výzvu sme uzatvorili v rekordnom čase, za štrnásť hodín. Program Obnov dom z Plánu obnovy a odolnosti SR je nasmerovaný priamo k ľuďom a pomôže zlepšiť kvalitu života mnohých rodín na Slovensku," skonštatoval generálny riaditeľ SAŽP Michal Maco.
„Záujemcovia o finančný príspevok, ktorí nestihli podať žiadosť v tejto výzve, sa nemusia obávať, na obnovu domov je z plánu obnovy a odolnosti vyhradených 500 miliónov eur, bude otvorená nová výzva," povedala R. Gešvantnerová.
V tom čase ešte dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj podotkol, že alokovaná suma doteraz vyhlásených výziev dosahovala výšku 220 miliónov eur. „Z celkovej sumy 500 miliónov eur určených na energetickú obnovu rodinných domov tak bude pre žiadateľov k dispozícii v budúcich výzvach ešte najmenej 280 miliónov eur. Túto sume ešte zvýšime o čiastku, ktorá sa nevyčerpala v rámci prvých troch výziev," priblížil J. Budaj.
Ďalšie dôležité správy
