Kúpa či výstavba bytu alebo domu je pre väčšinu bývaniachtivých nerozlučne spojená s úverom od banky či stavebnej sporiteľne. Menej bonitní klienti majú možnosť navyše. Úver od štátu.
Pravidlá poskytovania pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) prešli za desať rokov existencie mnohými zmenami. Naposledy v októbri tohto roka. Je to druhá úprava počas pôsobenia novej vlády so sociálnodemokratickým prívlastkom.
Za niektorými zmenami v zákone cítiť silný vplyv ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, iné vychádzajú z dlhoročných skúseností fondu. Deklarovaným cieľom je zlepšiť podporu výstavby bytov pre mladé rodiny či obnovy starých budov vrátane zariadení sociálnych služieb.
- NEPREHLIADNITE:
- 115145>Podpora bývania za štátne
Ústretovejšie pôžičky
Argument, prečo zákon umožnil vyššie prefinancovanie bývania sociálne slabších skupín? Od začiatku roka platné limity už neodrážali rast cien stavebných materiálov a prác. Podľa údajov Štatistického úradu SR stúpli ceny materiálov v prvom polroku medziročne o vyše päť percent a ceny prác o štyri percentá.
Vláda preto siahla po populárnom opatrení. Od októbra zvýšila maximálnu výšku pôžičiek o 100-tisíc korún pri výstavbe bytu. Pri jeho kúpe až o tristotisíc.
Možnosť čerpať vyššie úvery sa však netýka žiadateľov mladších ako 35 rokov, pre ktorých sa podmienky čerpania pomoci nijako nezmenili. Tie už boli doteraz výhodnejšie ako v prípade starších uchádzačov o financovanie.
Dôvodom zvýšenia limitu pre pôžičky je všadeprítomný rast cien bytov. Hodnota vhodných nehnuteľností, ktoré možno prefinancovať prostredníctvom pôžičky zo ŠFRB, už v mnohých prípadoch aj mimo Bratislavy prevyšuje maximálny limit.
Má fond zvýšenie z čoho pokryť? Zástupca riaditeľa fondu Ľudovít Chropovský hovorí, že s rozšírením financií zo štátneho rozpočtu sa nepočíta. Kým tohtoročný rozpočet pridelil fondu takmer 2,3 miliardy korún, vládou čerstvo odobrený návrh na budúci rok počíta s necelými 2,2 miliardy korún.
Nepríliš využívaná možnosť
Vzhľadom na stanovené limity pri financovaní sa ŠFRB nie príliš využíva hlavne v Bratislavskom kraji. Investičná a obchodná spoločnosť, ktorá stavia bytový vežiak Dominant v Petržalke, to dokumentuje na ich príklade. Zo 184 predaných bytov bolo len päť financovaných prostredníctvom fondu.
Minimálny záujem o pomoc fondu pri kúpe bytu registruje aj Daniela Rážová z kancelárie Bond Reality. Podľa nej sú príčinou striktné obmedzenia pri poskytnutí úveru.
Podľa pravidiel fondu nesmie napríklad čistý príjem jednotlivca prekročiť 3,5-násobok životného minima (aktuálne 17 955 korún), zároveň musí preukázať dvadsať percent vlastných prostriedkov. Záujemca o kúpu bytu s priemerným čistým príjmom okolo 20-tisíc korún mesačne má teda sťaženú situáciu. Štátny fond mu úver neposkytne a problém môže mať aj so získaním hypotéky.
Obmedzenia sa pritom netýkajú len žiadateľa, ale i bytu. Nesmie byť starší než dva roky a jeho podlahová plocha nesmie prekročiť 80 štvorcových metrov.
Nová úprava osloví skôr tých žiadateľov, ktorí sa budú chcieť pustiť do obnovy starších bytoviek s väčšími bytmi bežne stavanými v 60. či 70. rokoch. Spoločenstvá vlastníkov, fyzické osoby či bytové družstvá tak už môžu požiadať o úver aj pri obnove bytov väčších než 80 štvorcov, čo dosiaľ nebolo možné.
Kliknutím získate kompletnú tabuľku (vo formáte .xls).
Kancelárie zo svojho
Fond bude po novom poskytovať pôžičky aj na výstavbu polyfunkčných budov. Mnohí to pochopili tak, že ŠFRB prefinancuje napríklad aj obchodné priestory či veľkoplošné byty. Nie je to tak.
„Doteraz sme tiež mohli financovať výstavbu alebo kúpu bytu v polyfunkčnom objekte, ibaže ich podlahová plocha musela v celej budove zaberať minimálne polovicu,“ vysvetľuje Ľ. Chropovský. Tento pomer sa ukázal ako privysoký.
Investori totiž v rámci čo najlepšieho využitia zastavanej plochy a zhodnotenia prostriedkov budujú aj podzemné garáže, obchody či menšie kancelárie. Rozloha nebytových priestorov narastá a výstavbu bytov v takýchto budovách už z prostriedkov fondu pre obmedzenia nebolo možné financovať.
„Preto ministerstvo výstavby zmiernilo podmienku o polovici bytovej plochy na jednu tretinu,“ vysvetľuje. Bytová časť musí byť naďalej stavebne oddelená a obsahovať minimálne štyri byty.
Podlahová plocha jedného bytu pritom rovnako ako doteraz nesmie presiahnuť 80 štvorcových metrov. Striktne oddelené musí byť aj financovanie polyfunkčného objektu. Nebytovú časť naďalej plne hradí investor.
Kvôli starším predpisom unikalo fondu veľa bytov, ktoré mohli postaviť obce. A to najmä v prípadoch, ak menšie sídla s nedostatkom voľných pozemkov uvažovali o nadstavbe či výstavbe nájomných bytov napríklad nad zdravotníckym zariadením.
Nehrnú sa do obnovy
Decentralizáciou štátnej správy sa v pôsobnosti samospráv ocitli aj zariadenia sociálnych služieb. Často umiestnené v kaštieľoch či iných starých budovách so zanedbanou údržbou.
Doterajšia úprava umožňovala iba výstavbu alebo prestavbu nebytových priestorov na zariadenia sociálnych služieb. To obce využívali iba minimálne, vysvetľuje Ľ. Chropovský. Tvrdenie podkladá údajom o šiestich takýchto zmluvách za posledné tri roky.
Ministerstvo práce sa rozhodlo situáciu zmeniť. Do novely presadilo nový účel – obnovu zariadení sociálnych služieb. A to striktne zákonom definovaných, napríklad domovov a klubov dôchodcov či objektov chráneného bývania. Obce ich tak budú môcť stavať s prispením úveru úročeného jedným percentom.
Opodstatnenie takejto podpory vidí ministerstvo v tom, že ide o zariadenia poskytujúce občanom celoročné bývanie a stravovanie. Fond si v tomto prípade rétoriku rezortu práce neosvojil. Podľa neho nový účel míňa poslanie, pre ktoré bol pôvodne zriadený, a to rozširovať a zveľaďovať bytový fond.
A optimizmus a odhodlanie úradníkov nezdieľa ani samospráva. Napríklad zástupcovia Žilinského kraja vidia efektívnejší spôsob v prefinancovaní skôr pomocou nenávratného príspevku, prípadne v jeho kombinácii so zdrojmi zo ŠFRB. Podľa podpredsedu ZMOS Milana Mušku siahnu primátori a starostovia skôr po pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Foto - Ivan Fleischer
