Pred 20-timi rokmi stál v Rumunsku dvojizbový byt v paneláku 140-tisíc lei, čo predstavovalo 47-násobok priemerného mesačného platu zamestnanca strednej triedy. Teraz tá istá osoba s príjmom dvetisíc lei (zhruba 666 dolárov) môže rovnaký byt získať za 250-tisíc lei, čo predstavuje 125 mesačných príjmov.
„Pre Rumunov je v súčasnosti päťkrát ťažšie kúpiť byt ako pred 20 rokmi. Otázka znie, prečo?,“ pýta sa Dan Ioan Popp, šéf firmy Impact D&C S.A, pôsobiacej na trhu 16 rokov. Podľa neho príčina je v rozdelení nehnuteľností v 90. rokoch za symbolické ceny tisíc až dvetisíc dolárov, kedy zhruba 97 % mestskej populácie získalo status vlastníka.
To viedlo k posilneniu komunistickej myšlienky, že každý má nárok na byt. „Kúpiť bývanie teraz by malo byť rovnako jednoduché ako predtým.“ S touto mentalitou sme vstúpili do kapitalizmu, ktorý je pochopiteľne hrou s inými pravidlami, tvrdí D. Popp, ktorý prezentoval porovnávaciu štúdiu spoločnosti.
„Tak sme mali naraz osem miliónov majiteľov, ktorí začali hrať podľa kapitalistických pravidiel ponuky a dopytu a prakticky zafixovali ceny bývania. Realitní developeri nemali počas prvých desiatich rokov žiadny vplyv a nedávno dosiahli pod 10 % zo všetkých predajných transakcií za rok.“
Kupujúci podľa neho samozrejme túži po nižších cenách a najmä si myslí, že si zaslúži oveľa lacnejší byt. No v skutočnosti 90 % ponúk, ktoré dostáva, pochádza od predajcov – súkromných osôb ako je aj on, ktoré zaplatili v 90. rokoch dvetisíc dolárov za byt, ktorý sa teraz snažia predať za 70 – 90-tisíc dolárov.
„Na jednej strane je tu takmer komunistická mentalita mladého kupujúceho, ktorý čelí kapitalistickej mentalite – staršiemu predávajúcemu. To je situácia, kedy dopyt veľmi ťažko nachádza ponuku.“ Podľa D. Poppa môžu súčasnú situáciu na trhu rozmraziť lepšie realitné produkty a štátne stimuly.
Práve developerské spoločnosti, predávajúce často projekty ešte len na papieri, sú teraz pod veľkým tlakom. Značný počet zahraničných kupujúcich sa už súdi alebo bude z dôvodu neplnenia záväzkov vyplývajúcich z výstavby bytov. Najčastejším dôvodom je oneskorenie dokončenia, či zrušenie výstavby bez možnosti vrátenia už zaplatených platieb.
„Existujú aj developeri, ktorí ani nezačali stavať alebo nezískali povolenie, hoci kúpne zmluvy boli podpísané ešte začiatkom roka 2007,“ cituje server SeeNews Camelia Enescu, partnera rovnomennej právnickej firmy. Táto situácia nás núti pochybovať o ich dobrom renomé. Všetko, čo bolo treba k začatiu výstavby, bol pozemok a imponujúci architektonický návrh, tvrdí.
Rovnako ako v iných krajinách, aj tu domáci a zahraniční kupujúci často podpisovali nevýhodné zmluvy. Developeri kalkulovali so skutočnosťou, že ceny bytov rastú zo dňa na deň a tým môžu vyvíjať tlak na záujemcov. „Samozrejme, väčšina z ľudí súdiacich sa s developermi má dobré šance na úspech. Veľkým problémom pre tieto spoločnosti teraz je nájsť peniaze na ich vrátenie klientom.“
Foto - Flickr
