Milena a Manuel Davidovci si toto leto plánovali postaviť v zelenej štvrti v Düsseldorfe nový dom. Chceli sa presťahovať z bytu, ktorý im už je s dvoma deťmi primalý. Počas čakania na stavebné povolenie (16 mesiacov) sa však sadzby hypoték strojnásobili a ich stavebné náklady vzrástli o 85-tisíc eur. Sen postaviť si vlastný dom sa im zrútil; svedčí to o existencii najhoršej stavebnej krízy v Európe za posledné desaťročia. „Hnevá ma, že sme boli tak blízko,“ hovorí pre Bloomberg 37-ročná učiteľka Milena.
Rodina má dva príjmy, stabilnú prácu vo verejnom sektore, a čo je najdôležitejšie, nemusela platiť za stavebný pozemok, ktorý manželom darovali Manuelovi rodičia. „Aj keď sme mali takú obrovskú podporu, stále zápasíme s problémami; ako to teda majú zvládnuť ostatní,“ povedal Manuel, 35-ročný projektový manažér v neziskovej organizácii.
Podobné boje sa odohrávajú na veľkej časti európskeho kontinentu, no najviac zasiahnuté krajiny sú paradoxne tie najbohatšie. Počet nových stavebných povolení v Nemecku klesli v prvom polroku o viac ako 27 percent, vo Francúzsku do júla o 28 percent. Očakáva sa, že výstavba domov v Spojenom kráľovstve tento rok spadne o viac ako 25 percent. Švédsko zažíva najhorší prepad od 90. rokov minulého storočia, pričom miera výstavby vykrýva len tretinu toho, čo by bolo treba, aby udržala krok s dopytom.
Bývajú načierno
Vlády nespĺňajú sľuby, ktoré dali voličom. Švédsko sa zaviazalo poskytovať dostupné bývanie, ale ponuka nájomných bytov už desaťročia zaostáva za dopytom, čo zvyšuje ceny nehnuteľností a núti ľudí bývať v podnájmoch na čiernom trhu. Výstavba domov v Spojenom kráľovstve ani zďaleka nedosahuje cieľ 300-tisíc bytov ročne, ktorý si v roku 2019 stanovila tamojšia konzervatívna vláda.
V Nemecku bolo dostupné bývanie jedným z kľúčových záväzkov, ktoré prijala vládnuca koalícia kancelára Olafa Scholza pri prevzatí moci v roku 2021. Ekonómovia však odhadujú, že cieľ pridať 400-tisíc nových bytových jednotiek ročne stanovený vládou nebude splnený ani do roku 2026. „Zabezpečiť, aby občania mali kde bývať, je jednou z najdôležitejších povinností štátu,“ povedal spolupredseda Scholzovej Sociálnodemokratickej strany Nemecka vo Frankfurte Kolja Müller. „Očividne zlyháva.“
Vlády kedysi zohrávali v oblasti bývania aktívnejšiu úlohu. Značnú časť existujúcich domov vo Švédsku postavili ako súčasť štátom vedenej iniciatívy v rokoch 1965 až 1974. V Nemecku mestá ako Berlín postavili po skončení prvej svetovej vojny masívne obytné domy pre robotníkov, ktorí migrovali do mestských centier. To sa však zmenilo. Koncom 80. rokov malo Nemecko stále približne štyri milióny sociálnych bytov, no toto číslo kleslo v roku 2020 na niečo viac ako milión. Podobná situácia je aj v Spojenom kráľovstve, kde sa obecné byty v 80. rokoch predávali nájomníkom.
Vlna bankrotov
Stavebný sektor by potreboval významné stimuly, no vlády majú v dôsledku pandémie a snahy obmedziť infláciu oklieštené rozpočty. Výsledkom je vlna krachov stavebných spoločností a mnohých developerov.
V Spojenom kráľovstve skončilo za posledných päť rokov asi 45-tisíc staviteľov obytných nehnuteľností. Vo Švédsku podalo za prvých desať mesiacov tohto roka žiadosť o bankrot 1 145 spoločností v stavebnom priemysle, čo je podľa údajov Creditsafe nárast o 35 percent v porovnaní s rokom 2022.
Britská Labouristická strana prisľúbila balík reforiem na urýchlenie výstavby 1,5 milióna bytov, ale až v nasledujúcom volebnom období. Cieľom portugalskej vlády je zvýšiť počet nehnuteľností dostupných na bývanie a zjednodušiť postupy udeľovania licencií. Nemecko sa zaviazalo zjednodušiť pravidlá výstavby a zvýšiť verejné investície, ale neočakáva sa, že by tieto vlažné opatrenia priniesli markantné zlepšenie situácie na európskom trhu s bývaním.
Ďalšie dôležité správy
