Rínok Rača zatiaľ nesplnil podmienky ministerstva

Rínok Rača je typický príklad bratislavského developerského inžinieringu. Skrytá pomoc Miestneho úradu Rača pri zmene územného plánu na predimenzovanú zástavbu, symbolický odpor MÚ Rača najmä v podobe PR správ o heroickom boji s developerom (s prakticky nulovým dosahom) a napokon nedávno aj PR výstup developera.

Developing v Bratislave je téma sama o sebe, no venujme sa nedávno publikovanému článku, kde developer tvrdí, že projekt Rínok Rača už získal všetky dokumenty a povolenia potrebné k vydaniu územného rozhodnutia, vrátane posudku EIA a stanoviska bratislavského magistrátu.

Rínok Rača - vizualizácia Zdroj: Rínok Rača

No, k tomu posudku EIA. Projekt je u obyvateľov nepopulárny, výstavba s celkovou podlažnou plochou 65 022 m² pre 860 ľudí a 196 zamestnancov je na centrálnu časť Rače prakticky uprostred rodinných domov priveľa. Pripomienok chodilo od občanov neúrekom, aj takmer 200 v úvodných fázach posudzovania. Aj preto asi Ministerstvo životného prostredia SR v záverečnom stanovisku súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti iba po splnení neobvykle prísnych podmienok. Tieto pripomienky sú záväzné.

Časť ich možno splniť aj v procese výstavby, no časť je nutné dodržať ešte v projektovej fáze zámeru pred vydaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby. A tie developer zatiaľ nesplnil.

Rínok Rača - súčasný stav lokality Zdroj: OZ Priatelia Rače

Ide napríklad o tieto pripomienky:

1. V spolupráci s hlavným mestom SR Bratislava a mestskou časťou Bratislava – Rača optimalizovať hmotovo - kapacitné riešenie posudzovaného areálu vo väzbe na plnenie regulatívov (IZP, IPP, KZ).

Komentár: Záverečné stanovisko dáva za podmienku „rokovať ďalej o tzv. hmotovo - kapacitných ukazovateľoch“. O žiadnom takom rokovaní nevieme, ani magistrát a ani MÚ Rača o takomto rokovaní neinformovala a ak prebehlo, tak s nulovým úspechom.

2. V plánovanom objekte D3 optimalizovať odstup medzi existujúcim bytovým domom (pozn. na Plickovej ulici) a navrhovanou stavbou.

Komentár: Nič také sa neudialo, dom D3 sa nepohol a bude tieniť obyvateľom Plickovej ulice. S obyvateľmi nikto nerokoval a developer mal dokonca tú drzosť umiestniť dom D3 bližšie k existujúcej bytovke, ako je rozostup medzi jeho plánovanými bytovkami. Pritom podmienky záverečného stanoviska určujú toto: „Vyriešiť vzdialenosť a podlažnosť objektu D3 k spokojnosti obyvateľov na Plickovej ulici“.

3. Optimalizovať podlažnosť objektu A1.

Komentár: Objekt nebol znížený, 13 poschodí ostalo. Vzhľadom na hustotu okolitej, pôvodnej zástavby je to výsmech obyvateľom Rače.

4. V projektovej dokumentácii pre územné konanie navrhnúť dopravné riešenie v priestore križovatky Barónka - Kubačova ulica tak, aby tu bola možnosť odbočenia na ulice Oblačná, Hybešova zo všetkých smerov.

Komentár: Nič také sa neudialo, projektová dokumentácia stále s týmto smerom neuvažuje.

5. V rámci územného konania predloží navrhovateľ vyjadrenie DPB k dostatočnej kapacite MHD.

Komentár: Žiadne takéto stanovisko priložené nebolo. A to sú už teraz električky z Rače v špičke naplnené.

6. Preveriť u správcu svetelne signalizačných zariadení na križovatkách zahrnutých do simulácie možnosť úpravy signálnych plánov na hodnoty podľa výsledkov simulácie v praxi.

Komentár: Paradoxom štúdie v procese EIA je, že developer zdôvodnil priepustnosť križovatiek ním navrhnutým signálnym plánom, no jeho reálnosť nikto nepotvrdil. Navyše, DPB požaduje dodatočne uvažovať aj s absolútnou preferenciou električiek.

Plné znenie podmienok záverečného stanoviska nájdete na Enviroportáli, text podmienok nájdete od strany 44.

Podmienky záverečného stanoviska sú záväzné a ich ignorovaním ukážu developer aj príslušné úrady obyvateľom, ako si vážia zákon a napokon aj samotných obyvateľov mestskej časti Rača. Veríme však, že MÚ Rača nájde odvahu hájiť záujmy občanov a nepodľahne tlaku developera.