Vlastniť chatu či chalupu na vidieku bolo celé desaťročia snom najmä obyvateľov nevľúdnych mestských panelákových štvrtí. Posledné dva roky priniesli aj inú možnosť relaxu na horách – kúpu rekreačných bytov. Najviac sa táto nová forma malého investovania rozšírila v známom rekreačnom stredisku Donovaly.
Na rekreačné byty rozpredali pôvodní majitelia alebo developeri už štyri objekty, čím obec získala niekoľko desiatok nových lôžok. Podobné zámery majú aj investori v iných rekreačných oblastiach, napríklad v Jasnej pod Chopkom.
Do rekreačných bytov investovali najmä ľudia, ktorí volia pohodlnejší spôsob trávenia času v prírode, v prípade Donovál najmä pri lyžovačke. Netreba kúriť v peci či starať sa o odhadzovanie snehu. Centrálne kúrenie či konektory v prvom prípade a správca v druhom sa o to postarajú za majiteľa.
Plány s využitím bytov sú rôzne. Niektorým investorom slúžia iba na rekreáciu vlastnej rodiny a priateľov, iní rátajú s návratnosťou investície formou prenájmu. V Donovaloch, ktoré sú známym lyžiarskym strediskom obľúbeným najmä maďarskými turistami, sa najviac osvedčila kombinovaná forma.
Nečakaný záujem
V prípade apartmánových domov Magura a Tatran v Donovaloch išlo o celé roky rozostavané objekty v tesnej blízkosti sedačkovej lanovky na Novú hoľu. Pôvodní majitelia nemali dosť prostriedkov na ich dokončenie, a tak skelety stavieb nielenže z roka na rok chátrali, ale aj riadne hyzdili okolie. Noví majitelia sa rozhodli ladom ležiace nehnuteľnosti prestavať a ponúknuť na predaj v podobe rekreačných bytov.
Úspech podnikateľského zámeru však prekvapil aj samy firmy. Záujem bol obrovský a predstihol všetky očakávania. Byty sa rozchytali v podstate okamžite – a to napriek tomu, že za štvorcový meter plochy bolo treba zaplatiť cenu, za ktorú sa predávajú byty v centre slovenského hlavného mesta.
Práve odtiaľ pochádzalo dosť kúpychtivých zákazníkov. Záujemcovia sa totiž nehlásili len z blízkej Banskej Bystrice, zo Zvolena či z Ružomberka, ale najmä Bratislavy.
Podobný scenár mal aj predaj apartmánov v dome Almet, zrenovovanom bývalom rekreačnom stredisku a.s. ZSNP Žiar nad Hronom. Menšie problémy s predajom mal len majiteľ domu Spiežovec. Hoci jeho vzdialenosť od vlekov a lanoviek je len asi kilometer, ukazuje sa, že poloha v stredisku hrá významnú rolu.
O prevádzkovaní skibusu, ktorý by zbieral lyžiarov pri chatách, ako je to zvykom v zahraničných lyžiarskych strediskách, sa v Donovaloch zatiaľ neuvažuje. A s využitím rekreačných bytov sa ráta najmä v zime, keď je o prenájom najväčší záujem, čo potvrdila aj uplynulá sezóna.
Vyšší štandard
Rekreačné byty sú z hľadiska ubytovania vyšším štandardom. Týka sa to najmä domov Tatran a Almet, kde developeri volili kvalitné materiály. Podobne postupovala aj väčšina majiteľov pri zariaďovaní. Na rozdiel od mnohých chalúp sa tieto byty nestali skladiskom vyradeného nábytku. Okrem výnimiek prevažuje moderný mobiliár a doplnky a samozrejmosťou je kompletné vybavenie kuchynskej linky. Nechýba ani kvalitná elektrotechnika vrátane televízora, mikrovlnky, varnej kanvice či rebrových radiátorov v kúpeľniach.
Podľa doterajších skúseností ubytovanie v apartmánových bytoch vyhľadávajú najmä rekreanti zo stredných vrstiev, a to aj vzhľadom na ceny. Na lôžko, noc a osobu to v plnej lyžiarskej sezóne vychádza okolo 600 – 700 Sk. Na rozdiel od chalupy majú totiž rekreanti priamo v dome k dispozícii aj istú infraštruktúru. Napríklad v prípade Almetu je to reštaurácia či bazén a jeho správcovia plánujú vybudovať aj bowling a pub. Podobné doplnkové služby sľubuje aj developer v Tatrane.
Neznáma pre legislatívu
Výstavbu rekreačných bytov sprevádzajú veľké byrokratické problémy. Slovenské zákony vrátane daňových totiž takýto pojem zatiaľ nepoznajú. Definujú len, čo je byt na bežné používanie, alebo potom hotel, penzión či iné ubytovacie zariadenie. Problémy mali aj tí, ktorí chceli na kúpu rekreačného bytu použiť hypotéku. Banky sa s vydaním úveru okrem ojedinelých výnimiek zdráhali.
Majitelia rekreačných bytov v Donovaloch netaja spokojnosť so svojou investíciou. O prenájom bol v uplynulej lyžiarskej sezóne značný záujem. Po zime však byty zväčša zívali prázdnotou, občas sa v nich objavili len ich majitelia.
Naznačuje to, že spoločný marketing pri predaji je nevyhnutnosťou a záujem o predaj týchto ubytovacích kapacít by nemali mať iba majitelia, ale aj správcovia lyžiarskych vlekov a lanoviek i celá obec. Veď ich výstavbou získali prácu ďalší ľudia, najmä ženy ponúkajúce upratovacie služby. Zvýšená návštevnosť strediska však nabaľuje aj potrebu ďalších služieb, a teda aj ďalšej zamestnanosti i príjmov tamojších obyvateľov.
Vo všetkých štyroch apartmánových domoch v Donovaloch už prišlo aj k majetkovým presunom. Tí, ktorí byt predali, svoj vklad zhodnotili. Pre predaj sa rozhodli najmä tí, ktorí mali predstavu veľkých ziskov z prenájmu. Skúsenosti hovoria, že náklady na prevádzku sú pomerne vysoké a príjmy z prenájmu ich môžu pri využití bytu len v zimnej sezóne kryť iba čiastočne.
- Peniaze odišli inde
Výstavba apartmánových domov je vo svete značne rozšírená. Možno ich vidieť na španielskom či tureckom pobreží, nechýbajú v lyžiarskych strediskách francúzskych Álp. Aj chýbajúca ponuka takéhoto spôsobu investovania na Slovensku spôsobila, že krajina sa stala hneď po revolúcii ideálnym terčom nájazdníkov ponúkajúcich time-sharingové kapacity po celom svete. Mnohí tomu podľahli a investovali za možnosť stráviť týždeň či dva v byte, ktorého sú len spoluvlastníkom, niekoľko stovák tisíc korún. Vo viacerých prípadoch naleteli podvodníkom. Ak aj išlo o reálnu ponuku, málokto dokáže svoj zakúpený termín v apartmáne pravidelne využívať alebo vymieňať s inými záujemcami. Nehovoriac o tom, že viacerí kupci naleteli na „výhodnú“ cenu a kúpili si málo zaujímavý mimosezónny termín. Agresívny spôsob marketingu firiem ponúkajúcich time-sharingové apartmány neustal dosiaľ. Potenciálni kupci sú oslovovaní v nákupných strediskách, na výstavách či telefonicky po náhodnom výbere z telefónneho zoznamu. Pri uzavretom obchode sa sťahujú ďalšie ušetrené peniaze slovenských občanov do zahraničia. Ľudia sa dokonca zadlžujú, lebo sa dali presvedčiť, ba aj vydierať. Koľko kapitálu takto zmizlo zo Slovenska, nevie nik.
Foto – Jana Janků
