Rebríček: 10 slovenských obcí, v ktorých pribudlo najviac obyvateľov

Výpočty sú odvodené zo zatiaľ posledných údajov Štatistického úradu SR. Porovnávali sme čísla 2 933 slovenských obcí z rokov 2008 a 2015 v prepočte na percentuálnu zmenu obyvateľstva. Výsledkom je rebríček, ktorý zachytáva 10 slovenských obcí, ktoré za sledovaných sedem rokov zaznamenali najväčší prírastok obyvateľstva.

A aké trendy ukazuje? Rastú zväčša obce situované v blízkosti väčších miest, ktoré sa rozhodli zmeniť územný plán a umožniť stavať na nových pozemkoch. Kým o obce okolo Bratislavy majú z nárastu hlavy v smútku, v iných regiónoch sa tešia.

10. Malý Lapáš (+58 %)

Malý Lapáš Zdroj: Google Street View

Obec ťaží z toho, že je vzdialená od Nitry len 10 minút autom. „Ročne nám v obci pribudne 40 až 50 rodinných domov,“ vypočítava starosta obce Malý Lapáš Peter Vavro. Nárast obyvateľov bol v prípade tejto obce plánovaný. „V rámci územného plánovania sme vytvorili veľké množstvo stavebných pozemkov,“ hovorí starosta a dodáva, že ďalšie stavby ešte len pribudnú. Podľa jeho slov sa do obce sťahujú nielen Nitrania, ale aj obyvatelia z iných regiónov.

9. Stráne pod Tatrami (+62 %)

Stráne pod Tatrami Zdroj: Stráne pod Tatrami

Svojrázna obec má v tomto rebríčku špeciálne postavenie. Kým ostatné dediny ťažili z toho, že boli blízko väčších miest a ich starostovia sa rozhodli podporiť výstavbu, táto je charakteristická početnou rómskou komunitou. Jej zastúpenie sa pritom odhaduje až na 90 percent z celkového počtu obyvateľov. Dedina bola medializovaná aj v súvislosti s tým, že už bývalý starosta bol obvinený z brania úplatku. 

8. Baška (+63 %)

Baška Zdroj: Google Street View

Keď starosta obce Ján Serbin nastupoval do funkcie, dedina Baška mala len necelých 250 obyvateľov. Dnes je ich dvojnásobne viac. „Vytvorili sme podmienky pre rozvoj intenzívnej bytovej výstavby a odzrkadlilo sa to aj na rozvoji obce,“ vysvetľuje J. Serbin. Obec ťaží aj zo svojej polohy, keď je od centra Košíc vzdialená autom len 15 minút. „Sťahujú sa k nám ľudia z celého regiónu. Kým pri mojom nástupe sme mali v obci 25 až 30 detí, dnes je to už 120,“ hovorí starosta a poukazuje na to, že dedina začala žiť.

7. Bešeňová (+68 %)

Bešeňová Zdroj: Bešeňová

Keď sa povie Bešeňová, asi každému hneď napadne tamojší akvapark. Aj on sa výraznou mierou podpísal pod to, že obec zažíva v posledných rokoch nebývalý rozvoj. „Rozvoj cestovného ruchu je tu obrovský, veď nakoniec v cestovnom ruchu je tu vytvorených 500 pracovných miest, čo je takmer toľko, ako má samotná obec obyvateľov,“ vysvetľuje starosta obce Bešeňová Martin Baran. Podľa jeho slov však dôležité rozhodnutie prišlo v roku 2007, keď sa rozhodli pre vytvorenie 55 stavebných pozemkov pre rodinné domy. „Obec navyše začala stavať nájomné byty,“ konštatuje M. Baran. Celkovo by tak malo pribudnúť 80 bytových jednotiek.

6. Malinovo (+74 %)

Tri vody Malinovo - výstavba Zdroj: Tri Vody Malinovo 1, s.r.o.

Obec vzdialenú asi 15 kilometrov od hlavného mesta môžeme zaradiť do kategórie bratislavský satelit. Ťaží nielen z geografickej polohy, ale aj z aktivity developerov, ktorí využívajú potenciál obce. Najväčší boom zažila v rozmedzí  rokov 2009 až 2013. Za štyri roky pribudlo 575 obyvateľov.  Časť obyvateľov pritom v obci nemá trvalé bydlisko. Za zmienku stojí najmä projekt Tri vody Malinovo, ktorý v obci nakreslil „pás“ bytoviek s 204 bytmi. Pozemky pre rodinné domy zase vytvoril projekt Eberhard.

5. Rovinka (+80 %)

Rovinka Zdroj: Google Street View

Rovinka je klasickým príkladom obce, ktorá ťaží z polohy pri Bratislave. Aj keď plány na rozvoj existovali už začiatkom tohto tisícročia, boom zažíva až v posledných rokoch. „Pozemky na výstavbu rodinných domov sme mali vyčlenené už v roku 2002. Banky však v tom čase nedávali tak ľahko úvery, tak sa rozvoj oddialil o niekoľko rokov,“ vysvetľuje starosta Milan Bombala. Rozvoj však zo sebou priniesol aj negatíva. „Pribudlo nám veľa detí, čo si vyžaduje nároky na miesta v škôlke i škole, sú to však pre obec veľké investície,“ konštatuje starosta. Pomôcť by mal aj poplatok za rozvoj, ktorý obec plánuje uplatniť.

4. Chorvátsky Grob (+84 %)

Chorvátsky Grob Zdroj: Google Street View

Bratislavský satelit je pomerne známou destináciou. Výrazný nárast počtu obyvateľov však miestnym spôsobuje skôr starosti ako radosti. Problémy s nedostatočnou kapacitou školy, škôlky, infraštruktúry či kanalizácie už boli niekoľkokrát medializované.  Známy je aj prípad bývalého starostu Miroslava Marynčáka, ktorý sa vzdal funkcie po troch rokoch. „Pripomínam, že z pôvodnej dediny s 1 200 obyvateľmi je dnes obec s 6 500 - 7 000 obyvateľmi a schváleným návrhom na vznik 50-tisícového mesta! Žiaľ, tento mohutný „rozvoj“ len obytných zón bol realizovaný spôsobom neodbornej a nekoncepčnej výstavby a nekoordinovaného schvaľovacieho procesu, čo má dnes za následok devastačný proces,“ uviedol v roku 2013.

3. Mojš (+102 %)

Mojš Zdroj: Google Street View

Až do roku 2007 počet obyvateľov obce Mojš neustále klesal. A to napriek tomu, že je vzdialená len päť kilometrov od Žiliny. „Zmena nastala po tom, čo sme zmenili územný plán obce,“ vysvetľuje starosta Štefan Svetko. Cieľom bolo oživiť obec a prilákať viac mladých ľudí. V obci tak vytvorili pozemky pre stavbu rodinných domov aj tri bytové domy. Jeden z nich pritom postavila obec a obyvateľom ponúkla nájomné byty. Dedina tak lákala nielen Žilinčanov, ale aj zamestnancov neďalekej automobilky Kia Motors. „Okrem pozitív to prináša aj negatíva. Chýbajú nám prostriedky na opravu infraštruktúry a niektorým obyvateľom sa nepáči ani to, že z pokojnej dediny sa v priebehu pár rokov sa stala rušná obec,“ hovorí starosta obce a dodáva, že pozitíva v tomto prípade prevyšujú nad negatívami.

2. Hviezdoslavov (+140 %)

Hviezdoslavov Zdroj: Google Street View

Kým veľká časť obcí sa z prírastku obyvateľstva teší, v prípade Hviezdoslavova je situácia iná. Obec vzdialená asi 20 kilometrov od Bratislavy musí čeliť enormnému nárastu populácie. „Je to problém, ktorý sme zdedili po bývalom vedení. Bol vytvorený nový územný plán, v ktorom chýbala infraštruktúrna pripravenosť i väčšie kapacity pre školu i škôlku,“ vysvetľuje starosta Marek Kúdela. Problémy sa postupne snažia riešiť. Pripravujú projekt rozšírenia škôlky,  vodovodu i kanalizácie. Aj keď oficiálne čísla hovoria o tom, že dnes žije v obci 1 300 obyvateľov, podľa starostu je ich tam reálne asi 2 700. „Veľká časť obyvateľov totiž nemá prehlásené trvalé bydlisko,“ hovorí M. Kúdela.

1. Dolný Kalník (+250 %)

Dolný Kalník Zdroj: Dolný Kalník

Malá dedina situovaná len štyri kilometre od Martina zažíva boom, ktorý ju katapultoval na prvé miesto nášho rebríčka. Kým v roku 2008 mala len 55 obyvateľov, dnes je ich takmer štyrikrát viac. „Úspešne sme realizovali rozsiahly územný plán a jeho výsledky sú dnes viditeľné,“ pochvaľuje si starostka obce Iveta Balšianková. Čaro života na vidieku, ktorý je len pár kilometrov od mesta, našli najmä Martinčania. Obec pritom už teraz avizuje aj ďalší rast. „Aktuálne pripravujeme územný plán pre ďalších 59 domov,“ prezrádza starostka a nárast počtu obyvateľov si pochvaľuje.