Róbert Lukáč, spolumajiteľ firmy WHC, ktorá sa zaoberá výstavbou rodinných montovaných domov na kľúč, je dynamický človek. Na rozhovor prišiel priamo z viedenského letiska, kde vyprevádzal svojho amerického partnera vo firme. O drevených domoch rozpráva zanietene ako človek, ktorý má drevo rád. Sám v jednom takom býva a nedá naň dopustiť.
Ako ste sa dostali k stavbe drevených montovaných domov?
Študoval som drevársku fakultu vo Zvolene a ešte počas školy som sa dostal do USA na brigádu. Raz som pri vyvádzaní psa videl ako Mexičania stavajú drevený dom. Za dva týždne, ktoré som chodil so psom na prechádzky, pokročili s domom o hodný kus. Prekvapilo ma to a po návrate domov som začal študovať literatúru o stavbe týchto domov a obzerať sa na trhu, či to na Slovensku niekto robí.
Robil?
Niekoľko firiem sa tomu venovalo. Zamestnal som sa teda v jednej z nich ako konštruktér. Postupne som vystriedal viacero firiem, ktoré vyvážali domy hlavne do Nemecka. Doma po nich nebol v tom období, na konci deväťdesiatych rokov, dopyt. V poslednej firme, kde som pracoval, som sa dostal aj na montáže domov do Nemecka. Vedel som teda o celom procese vzniku drevodomu od nakreslenia až po výstavbu. Firma po čase skrachovala a to nás spolu s bratancom donútilo začať podnikať na vlastnú päsť. V roku 2001 sme založili firmu WHC.
Máte aj amerického spoločníka, doniesol do firmy know-how?
Ani nie know-how, domy sme už robiť vedeli, ale pomohol nám finančne.
Ako potenciálnemu investorovi vysvetľujete, čo je drevený montovaný dom, aby si ho nemýlil so zrubom?
Každý drevodom má základnú konštrukciu – rám z dreva. Jeho pláštenie je z drevoštiepkovej alebo drevotrieskovej dosky. Medzitým je minerálna vlna. Vnútorne steny sú sadrokartónové a exteriér je doplnený polystyrénom alebo drevom.
Prečo by si človek mal postaviť drevený, a nie radšej tehlový dom?
Výhod je viacero. V prvom rade sú to tepelnoizolačné vlastnosti domu. Ušetrí majiteľovi množstvo plynu na vykurovanie. Rýchlo ho vykúrite a na druhej strane rýchlo môžete aj vyvetrať. Napríklad za rok vo svojom drevenom dome s rozlohou 120 štvorcových metrov miniem za plyn iba 18-tisíc korún.
To môže byť aj nevýhoda, nie?
Ani nie. I keď drevodom nemá také akumulačné vlastnosti ako tehlový. Prirovnal by som to ku kabátu. Keď je vám zima, rýchlo si ho nasadíte, a keď horúco, dáte ho dole. Výhoda je v tom, že kúriť vám stačí začať o piatej, keď prídete z práce, a rýchlo máte teplo.
A iné benefity?
Človek ušetrí aj na priestore. Steny drevodomu sú tenšie, a preto môže pri vnútorných priestoroch získať niekoľko štvorcových metrov.
Je drevodom aj lacnejší ako tehlová stavba?
Ceny sa odvíjajú od veľkosti domu a zložitosti konštrukcie, ale štandardný dom okolo 90 štvorcových metrov sa dá postaviť už od 2,5 milióna korún.
Ako je to s časom. Počul som, že sa dá postaviť aj za päť týždňov?
Taká lehota môže byť iba čistý čas strávený na stavbe. Firma však musí dielce pár týždňov pripravovať a potom ich zmontuje rýchlo. My ponúkame zákazníkom realistickejšiu dobu – od prvého výkopu základov až do finalizácie sú to tri mesiace. Navyše na rozdiel od tehlového domu sa v drevenom dá bývať ihneď. Jeho stavba je suchý proces, a preto netreba napríklad čakať na schnutie.
Skeptici pochybujú, či sa tento dom hodí do našich klimatických podmienok.
Jasné, že hodí. Máme tu kopec dreva a zimy sa báť nemusia. Také domy stoja aj v Škandinávii i v Kanade. Na dome je 15 centimetrov hrubá minerálna vlna a ešte päťcentimetrový polystyrén.
Ako je to s vešaním a upevňovaním vecí na sadrokartónové steny?
Používame aj na vnútorné priečky drevotrieskové tabule, takže vešať možno na steny aj ťažké veci ako police či skrinky. Navyše steny sú hladké a rovné.
Čo stabilita domu. Neodfúkne ho víchrica?
Bežne robíme betónové základy a na konštrukciu dávame tridsaťročnú záruku. Raz pri silnom vetre nám zákazník hlásil, že na jeho drevený dom spadol susedov betónový múr a domu sa nič nestalo. Na strechu používame škridly, ktoré majú záťaž na štvorcový meter 55 kilogramov. Navyše robíme statické posudky.
Ako dlho taký dom vydrží?
Záleží na tom, ako sa oň bude majiteľ starať. V Amerike som videl drevený dom z roku 1907 a bol zachovalý.
Musí sa drevodom nejako špeciálne ošetrovať?
Ani nie. Starostlivosť oň je podobná ako pri tehlovom. Treba si všímať, či sa netvoria praskliny v sadrokartóne, čo sa stáva, keď dom sadá. Ak sa objavia do jedného roka, opravujeme ich zadarmo. Niekedy sa rosia okná, ale nie kvôli drevu, ale skôr preto, lebo dom je prekurovaný alebo zle vetraný.
Ako je to s protipožiarnou ochranou?
Aj drevený dom môže zhorieť tak ako tehlový, ale nie je to pre drevo, ale nedbanlivosťou majiteľa alebo stavbárov. V našej firme používame protipožiarny sadrokartón a nemáme dutiny v stenách, ktoré by pri prípadnom požiari mohli slúžiť ako komín.
Chcú poisťovacie ústavy poisťovať tieto domy? Nie sú potom platby za to vyššie?
Na svojom dome mám poistené takmer všetko a nemal som žiaden problém. Ani suma za poistné nebola vysoká.
Kto sú vaši zákazníci?
Stredná vrstva od 25 do 45 rokov. Ľudia, ktorí nemajú čas stavať svojpomocne, zháňať maltu, nemajú problém dostať hypotéku a chcú bývať čo najskôr.
Ak porovnáte začiatky a dnešok, zvyšuje sa záujem o takéto stavby?
Jednoznačne. V roku 2001 sme postavili dva domy za rok. Dnes okolo ôsmich. Aj podiel drevodomov na počte všetkých postavených domov na Slovensku stúpa.
Majú klienti možnosť ovplyvniť stavbu domu alebo si vyberajú len z katalógu?
Sme malá firma s 15 ľuďmi, a preto sa snažíme byť flexibilní k požiadavkám zákazníkov. Ak sú ich predstavy reálne, nemáme problém ich zrealizovať.
Môžu si náročnejší investori vybrať aj iný pôdorys domu ako štvorec?
Už čoskoro si v našej firme budú môcť vybrať aj okrúhly dom. Rokujeme s americkou firmou, ktorá ma na takéto domy patent. Ak sa to podarí, budeme schopní postaviť dom s veľkosťou dvesto štvorcových metrov bez jedinej podpory v strede. Klient si potom môže dorobiť priečky, prípadne nechať iba otvorený priestor.
Foto - Vlado Benko
