Bývalá fabrika zaberala vyše 53 hektárov medzi Kopčianskou, Kaukazskou, Úderníckou a Bratskou ulicou. Po ukončení výroby sa areál rozdrobil na množstvo funkcií a vlastníkov a je len z malej časti využívaný. Napriek snahe Pamiatkového úradu SR a aktivistov vyhlásiť za pamiatku budovu Smaltovne z roku 1899 napokon nie je žiadna časť továrne chránená.
Premenu Matadoru naznačila už urbanistická štúdia vypracovaná v roku 2008 ako podklad pre územný plán mesta. Koncom júna 2012 vyhlásila Petržalka verejné obstarávanie a začala hľadať spracovateľa územného plánu zóny.
Súťaž vyhral architekt Jaroslav Coplák. Mestská časť s ním uzavrela v septembri 2012 zmluvu o dielo. Zadanie územného plánu zóny schválilo petržalské zastupiteľstvo v decembri 2013. J. Coplák predložil návrh územného plánu zóny v júli minulého roka.
Nasledovalo verejné prerokovanie. Termín jeho ukončenia starosta Vladimír Bajan predĺžil z minulého októbra až na koniec februára tohto roku. Odôvodnil to množstvom pripomienok a tiež sa chcel vyhnúť zneužitiu témy v kampani pred komunálnymi voľbami.
Štúdia spoločností Hydronika Nova a YIT Reding Zdroj: Atelier Art
Investori dali pripomienky
„V súčasnosti mestská časť vyhodnocuje so spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie stanoviská právnických a fyzických osôb, ktoré obdržala k Návrhu Územného plánu zóny Matador,“ hovorí tlačová tajomníčka mestskej časti Michaela Platznerová.
Upravený návrh s vyhodnotením stanovísk a pripomienok predloží mestská časť na preskúmanie Okresnému úradu Bratislava. „Po odsúhlasení procesu obstarávania Okresným úradom Bratislava bude nasledovať fáza schvaľovania Územného plánu zóny Matador v miestnom zastupiteľstve, čo predpokladáme v prvom polroku 2016,“ približuje ďalší postup M. Platznerová.
Stanoviská k návrhu podali aj spoločnosti P.G.A., Hydronika Nova, Kreal a Neo-Real, ktoré vlastnia väčšinu pozemkov v území a už predstavili svoje zámery výstavby.
„Stanoviská, ktoré nebude možné akceptovať, naša mestská časť v zmysle stavebného zákona jednotlivo prerokuje s tými právnickými a fyzickými osobami, ktoré ich uplatnili a bezprostredne sa týkajú ich vlastníckych práv alebo iných práv k pozemkom alebo k stavbám,“ dodáva M. Platznerová.
Zóna Matador - vizualizácia Zdroj: Architektonická kancelária Ivan Kočan; P.G.A. spol. s r.o.
Plán počíta aj so 140-metrovým vežiakom
Podľa návrhu územného plánu zóny by tu mohli investori postaviť 2 400 bytov pre vyše päťtisíc obyvateľov. Mohlo by tu vzniknúť vyše deväťtisíc pracovných miest, najmä v administratíve, ale aj v obchode, výskume a vývoji a v menšom rozsahu aj vo výrobe, sociálnych službách a prechodnom ubytovaní.
Navrhovaná je zväčša šesť- až osempodlažná zástavba s 18-podlažnými dominantami. Je tu aj priestor pre ohlásené 36- a 42-podlažné vežiaky. Na uspokojenie nárokov na parkovanie by malo vzniknúť takmer 13-tisíc parkovacích miest. Takmer 40 percent územia by mala zabrať zeleň.
Len minulý týždeň prišla so zámerom spoločnosť Neo-Real, ktorá vlastní časť Matadoru pri rohu Kopčianskej a Úderníckej ulice. Na dvoch hektároch chce postaviť tristo bytov. Do projektu plánuje investovať 12 miliónov eur.
V susedstve Neo-Realu má osem hektárov spoločnosť P.G.A. s talianskym kapitálom. Firma vlani predstavila zámer rozsiahlej výstavby troch blokov so siedmimi hlavnými časťami.
Prekvapil dominantou v podobe 85-podlažnej veže, ktorá by bola suverénne najvyššou na Slovensku. O vyše 30 metrov by prevýšila súčasné najvyššie bytové domy Panorama City. Okolo nej by mali byť ďalšie štyri budovy s podobnou výškou ako spomínaný projekt developera J&T Real Estate.
Na opačnej strane areálu Matadoru, oproti Vienna Gate je už dlhšie známy zámer spoločnosti Kreal postaviť výškovú budovu. Väčšiu časť areálu vlastní aj spoločnosť Hydronika Nova, ktorá predstavila pred tromi rokmi štúdiu na štyri stovky bytov a desaťtisíce štvorcových metrov kancelárií spolu s YIT Reding.
Všetky zámery sa budú musieť prispôsobiť schválenej podobe územného plánu zóny.
