Západný svet má o niekoľko desaťročí dlhšie skúsenosti s rozrastaním sa miest do šírky a požieraním prírodnej krajiny. Na začiatku stála snaha opustiť priemyslom znečistené mestá a poskytnúť rodine komfortnejšie a zdravšie bývanie.
Mestá sa zmenili
Lenže odvtedy ubehlo viac ako pol storočia a mestá sa výrazne zmenili. Sú čistejšie, zelenšie a aj bez priemyslu zostávajú hlavným ťahúňom ekonomiky a pokroku. Existujú stovky štúdií podložených množstvom dlhoročných štatistík dokazujúcich, že dnes je všetko naopak.
Husto zastavané centrá miest s množstvom obchodov, služieb, škôl, športovísk, parkov, kultúrnych zariadení a pracovných miest dostupných peši alebo krátkou jazdou mestskou hromadnou dopravou poskytujú oveľa kvalitnejší život než predmestia vzdialené hodiny plazenia sa v zápchach, pretože ich obyvatelia sú na autá odkázaní.
Metropica Zdroj: Metropica Holdings
Zmenu odštartovala generácia yuppies zo začiatku 90. rokov, ktorá sa začala vracať do gentrifikovaných štvrtí v centrách amerických miest za kultúrnym a spoločenským životom.
V súčasnosti už aj mladé rodiny, ktoré by sa ešte pred pár desaťročiami automaticky sťahovali preč z mesta do domčeka s malou záhradkou, zostávajú žiť v meste. Samotné byty sú síce drahšie ako domy na predmestí, ale ušetrený čas a náklady na dopravu, ako aj fakt, že mladí už nie sú ochotní po založení rodiny úplne sa odrezať od spoločenského života, to bohate vynahrádzajú.
Všetko mestské, s nálepkou urban, je doslova módne a to až tak, že už ani predmestia sa nedištancujú od mestského života, skôr naopak, nechcú byť suburbánne. Vznikla tak myšlienka preniesť gentrifikáciu aj na predmestia.
Menia sa aj predmestia
Výstavba v nich síce pokračuje, ale čoraz častejšie sa oháňa mestskými heslami ako „pešia dostupnosť“, „všetko na skok“, „dostatok občianskej vybavenosti“, „spojenie vidieckeho pokoja s benefitmi mesta“ a podobne.
Takáto umelá náhrada mestského prostredia dostala vo svete názov „ersatz urbanism“, teda náhradkový urbanizmus. Nebuduje totiž skutočné mestské prostredie, ale len jeho imitáciu s cyklistickými chodníkmi, reštauráciami a kaviarňami, škôlkami či polyfunkčnými stavbami.
Ešte zvláštnejšie pôsobia na predmestiach pravidelne posiatych rodinnými domami s malými pozemkami projekty nových „downtownov“, o ktorých píše The Economist. Na okraji Miami na Floride ich vyrastá hneď niekoľko. Mesto sa totiž už nemá kam rozširovať, koberec suburbánnej zástavby narazil na hranice Národného parku Everglades.
CityPlace Doral Zdroj: CityPlace Doral
Na okraji predmestia Sunrise, priamo pri Everglades, sa stavia osem bytových blokov s výškou až do 28 podlaží. Projekt Metropica obsahuje na 26 hektároch aj kancelárie, parkovacie domy a nákupnú ulicu s kinom. Na predmestí Doral pri miamskom letisku už stavajú podobný projekt City Place Doral s farmárskou tržnicou a nákupnou galériou.
SoLe Mia je zas gigantická štvrť na severnom okraji veľkomesta. Na 74 hektároch vyrastie vyše štyritisíc obydlí, takmer stotisíc štvorcových metrov kancelárií, nákupné ulice s reštauráciami a zábavou, parky s jazerami. Na stránke projektu sa hovorí o prostredí priateľskom ku chodcom.
Vidiecka idyla a veľkomestský život
Developeri týchto projektov sa snažia vytvoriť mestské centrá na miestach, kde chýbajú. Kým doteraz predmestia tvorené na princípoch nového urbanizmu propagovali ideál vidieckeho alebo malomestského bývania, projekty ersatz urbanizmu predávajú veľkomestský život.
Ľudia tu podľa nich majú žiť, pracovať a zabávať sa v jednej štvrti. Život mesta však vzniká spontánne na základe rozmanitosti, ktorú obrovské polyfunkčné projekty nevytvárajú.
SoLe Mia Zdroj: SoLe Mia
Práve Florida je rodiskom nového urbanizmu, pripomína The Economist, a domovom dvoch sídiel vystihujúcich podstatu amerického malomesta – Seaside, kde sa nakrúcal film The Truman Show a Celebration, ktoré postavila Walt Disney Company ako komunitu bohatých dôchodcov so 48 golfovými ihriskami.
Výšková výstavba na amerických predmestiach je však výsledkom viacerých vplyvov. Na jednej strane je to nedostatok priestoru a vysoké ceny pozemkov, vysoký dopyt po dostupnom bývaní bez hypoték a na to reagujúce uvoľňovanie územnej regulácie.
Vzniká tretí priestor
Predmestia v zmene charakteru len nasledujú mestá. V súčasnosti však vidíme ďalší pohyb aj v samotných centrách. Developeri vypočuli požiadavky spojiť výhody oboch a ušetriť ľudí zvažovania, či uprednostnia kultúrny a spoločenský život, alebo súkromie domu so záhradou.
Vznikajú tak mestské vily, teda menšie bytové domy s malým počtom rozľahlých bytov s predzáhradkami alebo veľkými terasami, často s uzavretým spoločným zeleným dvorom s detským ihriskom či bazénom.
SoLe Mia Zdroj: SoLe Mia
Voľnejšia mestská štruktúra podobná predmestiam alebo dokonca vidieku vzniká aj v niektorých najmä priemyselných mestách tvrdo zasiahnutých krízou. Búrajú sa tu nielen staré továrne, ale aj opustené domy po ľuďoch, ktorí po strate práce nedokázali splácať hypotéky. Pozemky sa menia aj na polia a záhrady.
Centrá miest sú čistejšie, zelenšie a v niektorých prípadoch aj redšie zastavané, predmestia sa zas zahusťujú. Navzájom sa postupne začínajú prelínať a vzniká hybrid spájajúci pulzujúci život mesta s pohodlím predmestia. Americký vedec Richey Piiparinen, profesor na Cleveland State University, ho nazval „tretím“ priestorom.
