Podľa údajov z roku 2011 je na Slovensku približne 800-tisíc obývaných rodinných domov. Stratégia obnovy fondu bytových a nebytových budov schválená vládou v roku 2014 hovorí, že z nich bolo pri výstavbe zateplených alebo dodatočne obnovených asi 35 percent. Ako sa tento počet za posledné 4 roky vyvinul môžeme len odhadovať. Odborníci sa však zhodujú, že Slovensko stále ostáva hlboko pod 50 %.

Zmeniť to chce program ministerstva dopravy zameraný na podporu zatepľovania rodinných domov, ktorý funguje od roku 2016. V každom kole je dotácia pripravená pre 500 žiadateľov. Do nedávno ukončenej štvrtej výzvy sa však prihlásilo iba 100 žiadateľov. Čím to je, že ľudia odmietajú tisíce eur (maximálna výška príspevku je až 8 800 eur) zadarmo od štátu pri zatepľovaní svojho domu?

Alexander Prizemin, predseda Asociácie výrobcov minerálnej izolácie, spomína na prvom mieste nedostatočnú informovanosť: „Dotačné programy tohto typu potrebujú zaujať bežného stavebníka. Realita je však iná. Podľa našich pozorovaní iba jeden z piatich vlastníkov rodinných domov, ktorí plánovali investíciu do zateplenia, vôbec vedel o možnosti získať príspevok. Taktiež administratívna náročnosť a komplikovanosť realizácie znižujú záujem o túto formu podpory.“

Opatrný štát

Všetky úspešné dotačné programy pre verejnosť v Európe majú jednu vec spoločnú: maximálne zjednodušili prístup k financiám, ale zároveň si dokázali postrážiť účelnosť ich využitia. To podpore zateplenia na Slovensku zatiaľ chýba. Hneď prvá prekážka odradí drvivú väčšinu adeptov – realizácia licencovanou firmou. „Je to požiadavka, ktorú je ťažké reálne naplniť a skôr ukazuje, že štát je príliš  opatrný. Licencie potrebujú v podstate iba tie spoločnosti, ktoré sa zaujímajú o obnovu bytových domov z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania. Ak dnes ministerstvo žiada realizáciu zateplenia licencovanou firmou, tá radšej uprednostní zatepľovanie bytoviek,“ upozorňuje Alexander Prizemin.

Staršie domy vlastnia prevažne ľudia, ktorí potrebujú stavbu zrealizovať v určitom presne vymedzenom časovom období, čo najjednoduchšie a veľmi často aj svojpomocne. Ľudia z praxe navrhujú trvať na dobrej projektovej dokumentácii a stavebnom dozore, avšak upustiť od podmienky, aby zateplenie nutne realizovala licencovaná firma. „Svojpomocné zhotovenie zateplenia, ktoré rešpektuje projekt a využíva stavebný dozor by zvýšilo atraktivitu programu,“ myslí si tiež Vladimír Balent, projektový špecialista zo spoločnosti ISOVER. Inšpiráciou môže byť český dotačný program Nová zelená úsporám, ktorý vyžaduje „len“ odborný technický dozor.

O opatrnosti hovorí aj administratívna záťaž. Žiadateľ o dotáciu, ktorý už má realizáciu zateplenia za sebou, musí k žiadosti pripojiť až 17 dokumentov.

Treba však oceniť, že štát pri tomto programe neostal stáť na mieste. Podmienku dotácie, na ktorú mali nárok iba domy staršie ako 10 rokov, plánuje od roku 2019 rozšíriť aj na novostavby. To je pozitívna zmena, keďže už koncom roka 2020 budú musieť novostavby spĺňať energeticky pasívny štandard.

V Poľsku majú majitelia novopostavených domov nárok na podporu už dnes, a to vďaka programu Čistý vzduch. Aj keď projekt primárne neslúži len na zateplenie, ale aj na výmenu tepelných zdrojov v domácnostiach, ministerstvo životného prostredia predpokladá, že v rámci programu bude zateplených viac ako 3 milióny rodinných domov.

Kto je neverný, nedostane nič

Slovensko sa snaží podporiť modernejšie a ekologické bývanie aj ďalšími programami, ktoré ponúka Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) či Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Z nastavenia jednotlivých schém je však cítiť nepochopiteľnú úzkoprsosť. Jeden príklad za všetky: žiadateľ o podporu na zateplenie nesmie požiadať o žiadnu inú štátnu podporu na ten istý účel. Štát by mal mať naopak ambíciu maximálne podporiť človeka, ktorý sa „rozhýbe“ ku kompletnej rekonštrukcii a pomôže štátu splniť jeden z eko cieľov, ku ktorým sa zaviazal.

Program Zelená domácnostiam v gescii SIEA sa ukazuje ako jasný úspech. Prostriedky v bratislavskom kraji sú kompletne vyčerpané, pri ostatných krajoch ostáva z celkového 45-miliónového rozpočtu na tento rok len necelého pol milióna. Podobne dobrou správou sú výsledky dotácií ŠFRB. Žiadosti na nízko úročené pôžičky na zateplenie a vyregulovanie 258 bytových domov v objeme 64 mil. eur v tomto roku znejú povzbudivo. Na druhej strane, opatrenia, ktoré ŠFRB podporuje skôr fixujú dnešný havarijný stav. Málo hovoria o tom, kam sa má oprava bytových domov uberať. Ak by ste, napríklad, v účele podpory hľadali zelené strechy, ktoré hrajú zásadnú rolu pri prevencii prehrievania verejných priestorov, prípadne reguláciu vetrania a kvality vzduchu vo vnútri budovy, hľadáte márne.

Vegetačné strechy si však aspoň čiastočne všíma ministerstvo životného prostredia v operačnom programe pre regionálny rozvoj 2014 – 2020. Zriaďovanie vegetačných striech je v ministerskej výzve želanou aktivitou na zlepšenie mestského prostredia.

Ďalšou dobrou správou je chystaná vyhláška ministerstva pôdohospodárstva. Do konca roka 2018 chce predložiť návrh vyhlášky, ktorá bude motivovať občanov k bývaniu v drevodomoch. Okrem podpory individuálnej výstavby týchto progresívnych stavieb by sa mala podporiť takáto výstavba medzi verejnými budovami ako sú škôlky, školy alebo a telocvične.

Štátne dotácie bývania by mali mať spoločný ambiciózny cieľ – zmeniť zastarané a neekologické uvažovanie na moderné a zelené. Rýchlym riešením by mohla byť možnosť kombinovať viaceré podpory, ako aj zníženie administratívy. Vtedy môžu byť schémy oveľa ambicióznejšie, ako sú dnes, pretože pár sto zateplených rodinných domov ročne nám pomôže splniť ciele o zhruba 400 rokov. A to už môže byť pre životné prostredie neskoro.