Ako sa dá istiť pri uzatváraní kontraktov pred neočakávanými udalosťami? Pred takými, ktoré vopred nemôže predvídať ani jedna zmluvná strana, väčšinou kupujúci a predávajúci.
Čo robiť v prípade, ak obe strany uzatvárajú zmluvu, ktorej účinky nastanú až v budúcnosti a závisia pritom od skutočnosti, na ktorú nemajú priamy dosah? Inštitút notárskej úschovy je poistka, ktorou sa dá pripraviť na takúto situáciu.
Pri predaji nehnuteľnosti.
Klasickým príkladom využitia notárskej úschovy je prevod nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. To je aj najčastejší dôvod, ktorý vedie klientov k objednaniu si tejto služby.
Samo podpísanie kúpno-predajnej zmluvy totiž na úspešnú transakciu nestačí. K prevodu vlastníctva na kupujúceho dochádza až vtedy, keď príslušný katastrálny úrad povolí vklad vlastníckeho práva. Kedy má teda kupujúci vyplatiť kúpnu cenu predávajúcemu?
Pri podpise zmluvy, či až po povolení vkladu? Čo ak kataster vklad nepovolí? Čo ak niektorá zo strán počas tejto doby odstúpi od zmluvy? Ľahko sa môže stať, že kupujúci vyplatí kúpnu cenu pri podpise zmluvy, vklad nebude povolený a kupujúci nemá ani nehnuteľnosť, ani peniaze. Potom sa len môže spoliehať na čestnosť predávajúceho, že mu kúpnu cenu vráti. Inak by sa musel obrátiť na súd.
Zmluvné strany si môžu dohodnúť vyplatenie kúpnej ceny až po povolení vkladu. To zasa väčšinou nevyhovuje predávajúcemu.
Prípadné neplnenie povinností vyplývajúcich z kontraktu si vedia obe strany vopred upraviť aj zmluvnými pokutami uvedenými v zmluve. Ich vymáhanie však tiež prináša praktické problémy a nakoniec sa môže takisto skončiť na súde.
Počas doby, kým kataster nehnuteľností rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, môže kupujúci ako zložiteľ zložiť sumu kúpnej ceny do notárskej úschovy. V hotovosti alebo priamo na účet notára.
Počas doby trvania úschovy je peňažná suma, ktorá je predmetom úschovy, uložená na osobitnom účte notára znejúceho na jeho meno v banke len na účely notárskej úschovy. O zložení peňazí do úschovy potom notár so zložiteľom, teda kupujúcim, spíše zápisnicu. Je vhodné, nie nevyhnutné, aby zápisnicu podpísal aj príjemca.
Obe strany si tak môžu podrobne dohodnúť podmienky, za akých notár vydá predávajúcemu uschované peniaze. Napríklad po predložení listu vlastníctva s menom kupujúceho, alebo postačí aj kúpna zmluva s vyznačením rozhodnutia príslušnej správy katastra, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na meno kupujúceho.
Ak kataster vklad nepovolí, vráti notár peniaze kupujúcemu. Ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, nakladá s peniazmi notár, a to podľa príkazu obsiahnutého v zápisnici o úschove.
V rozpore s podmienkami dohodnutými alebo určenými v zápisnici o úschove ich vydať nemôže, pretože, samozrejme, za ne nesie zodpovednosť. Ako záruka pre klientov môže slúžiť aj to, že každý notár je povinne poistený pre prípady škody, ktoré by mohol spôsobiť. Peniaze sa z úschovy môžu vydať v hotovosti alebo na účet.
Pri čakaní na rozvod.
Využitie notárskej úschovy pri pri prevode nehnuteľnosti je v praxi využívané najviac. No úschova je zaujímavá aj preto, lebo nikoho, teda ani notára, nezaujíma dôvod, prečo si klienti vyplácajú peniaze. Je to jednoduché – zložiteľ zloží peniaze u notára a určí osobu, ktorej sa má vyplatiť, pokiaľ splní nejaké podmienky. Môže určiť aj viac osôb, ktorým sa majú peniaze vydať.
Ďalším využitím notárskej úschovy môže byť zloženie sumy, ktorú si hodlajú navzájom manželia vyplatiť po rozvode v závislosti od znenia rozsudku o rozvode. Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode môže byť viazaná na splnenie podmienok.
Napríklad: Jeden z manželov si ponechá byt a druhému vyplatí nejakú sumu ako protihodnotu. Nechce to však urobiť skôr, než sa ten druhý odsťahuje, respektíve prihlási na trvalý pobyt niekde inde.
Všade tam, kde účastníci majú vôľu zaplatiť protistrane určitú sumu peňazí, ale nechcú to urobiť priamo, pretože majú ešte ďalšie podmienky (alebo sa už nechcú ani vidieť), môžu ju uložiť u notára. Ten ako tretia strana vie nezávisle posúdiť a rozhodnúť, či a ako boli splnené podmienky, ktoré si jeho klienti pôvodne dohodli.
Nejasné záväzky nie.
Treba pripomenúť, že úschova u notára nemá charakter takzvanej solučnej úschovy. Nejde teda o prípad, keď dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je v omeškaní, alebo má dlžník odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná.
To znamená, dlžník má vôľu zaplatiť peniaze, ale nevie komu, a nechce byť so splácaním v omeškaní. U notára v takom prípade dlhovanú sumu nemôže zložiť, pretože by to nemalo účinky splnenia záväzku. Môže ich však zložiť do úschovy na súde.
Do úschovy u notára možno okrem peňazí zložiť aj listiny a cenné papiere, samozrejme, listinné. Režim je podobný ako v iných prípadoch. Buď si listinu či cenný papier zložiteľ uschová u notára na určitú dobu a po jej uplynutí ich aj sám vyberie, alebo určí notárovi tretiu osobu, ktorej ich má vydať. Ďalšou možnosťou je určenie banky, v ktorej má notár uschované listiny zložiť.
Dôvody využívania úschovy listín sú rôzne. Napríklad ich ochrana pred zničením alebo nežiadanými zmenami. Cenné papiere a iné listiny sa ukladajú v bezpečnostnej schránke – trezore u notára v jeho kancelárii alebo v bezpečnostnej schránke notára v banke, alebo pobočke zahraničnej banky.
Autorka je notárka.
Ilustračné foto – Ivan Fleischer
