Pasívnych bytov na Slovensku nepribúda. Je to hudba budúcnosti

To, či je bývanie ekologické, závisí od viacerých faktorov. Napríklad od lokality, dopravnej dostupnosti, energetickej náročnosti či použitých materiálov. Záleží aj na tom, či budova podporuje biodiverzitu a či má adaptačné opatrenia, napríklad vodné prvky a zeleň v rôznych formách na streche, fasádach či v okolí budovy.

„Pasívne budovy sa vyznačujú veľmi nízkou potrebou energie na vykurovanie a chladenie. Maximálna hodnota je 15 kWh/m² za rok, čo znamená aj výrazne menej emisií skleníkových plynov z prevádzky. A to je neoddeliteľná súčasť toho, čo ľudia považujú za bývanie priateľské k životnému prostrediu,“ približuje Ivana Nemethová, projektová manažérka Inštitútu pre pasívne domy (IEPD).

Pasívny bytový projekt

Kým pasívne rodinné domy sú na Slovensku pomerne známe a rozšírené, bytový projekt v pasívnom prevedení sa nachádza iba v Trnave. Zelené átrium postavili v roku 2015. „Nachádza sa v obľúbenej časti mesta s prevažujúcou zástavbou rodinných domov, neďaleko centra. Developeri zvolili cestu výstavby kvalitného pasívneho domus technológiami, ktoré energiu šetria a dokonca aj vyrábajú. Vvkurovanie je realizované stropným kúrením a chladením s možnosťou dohrevu v rekuperačnej jednotke. V objekte je použité tepelné čerpadlo zem/voda a na streche objektu sa nachádzajú fotovoltaicke panely, ktoré vyrábajú elektrickú energiu zo Slnka. Táto je následne distribuovaná pre potreby tepelného čerpadla, takže počas veľkej časti roku s výnimkou najstudenších mesiacov je energia kúrenia vyrábaná výlučne z obnoviteľných zdrojov,“ vysvetlila I. Nemethová z IEPD a dodala, že z pohľadu väčšiny parametrov sa priblížil do energetického štandardu pasívnych domov aj rezidenčný komplex Petržalské dvory v Bratislave.