Hoci sa politici hotujú rast cien energií stopnúť, natrvalo sa im to nepodarí. Energie už nebudú lacnejšie. Ako sa brániť vysokým účtom za ne? Jednou z ciest sú nízkoenergetické pasívne domy. Za týmto názvom sa skrývajú ekológia, technológia, ale najmä úspory.
Kto žil v paneláku, pozná jeho úskalia. V zime sa prekuruje kvôli zlej regulácii a vzápätí sa vetrá. Človeka trápi suchý vzduch, nuž investuje do zvlhčovačov. V lete je v takom byte neznesiteľne teplo a nepomáhajú ani žalúzie či rolety. Účty za teplo sú v tisícoch. To v pasívnom dome nehrozí. Klíma je v ňom po celý rok relatívne stabilná a na platbách za energie sa šetrí osemdesiat až deväťdesiat percent.
Touto cestou sa vybrali aj manželia Peter a Emma Eliášovci. Nie sú to žiadni radikálni ekológovia, ktorí by žili bez elektriny či odmietali moderné domáce spotrebiče. Sú bežnou rodinou s dvoma deťmi. On je výskumný pracovník v Slovenskej akadémii vied, ona pracuje v marketingu. Ich domácnosť je tiež na prvý pohľad štandartná. Sporák, televízor, video aj sprchový kút. Ale po prehliadke domu a vysvetlení detailov človek vidí, že sa dá žiť aj moderne a pritom šetriť energiou a peniazmi na každom kroku.
Ako na to
Myšlienkou postaviť si rodinný dom priniesla do rodiny Emma, Angličanka žijúca na Slovensku už trinásť rokov. Študovala geografiu a k životnému prostrediu mala veľmi blízko. Prvé vedomosti o ekologických domoch získala ešte vo Veľkej Británii od známeho architekta. Z prvotnej nejasnej predstavy sa manželia dopracovali ku konceptu domu, ktorý by mal byť šetrný k životnému prostrediu a lacný na prevádzku. „To by kompenzovalo fakt, že nový dom predstavuje pre ekológiu ďalšiu záťaž,“ spomína Emma.
Po niekoľkých rokoch v bratislavskom paneláku sa rozhodli pre vlastný ekologický dom. Pri zháňaní informácií sa stretli s architektmi Zuzanou a Björnom Kierulfovcami. Tí im pomohli zmiesť posledné pochybnosti o výhodnosti takéhoto bývania a naprojektovali im energeticky pasívny dom. Dnes je už takmer dokončený a patrí k prvým svojho druhu na Slovensku.
Presvetliť a izolovať
Eliášovci bývajú v Stupave na konci ulice s novostavbami. Ich dom hneď udrie do očí. Niežeby bol farebný ako väčšina tých z katalógu v štýle legolandu. Zvonku je biely a horná časť je obitá drevom. Sú to obyčajné dubové dosky, a ani nie namorené. „Ak začnete drevo moriť, musíte to robiť pravidelne. Ak dubové dosky necháte nenatreté, chytia časom patinu, vyzerá to prirodzene a životnosť to nezníži,“ tvrdí B. Kierulf.
Vstupujeme do domácnosti mohutnými dverami. Obývačka s drevenými podlahami a dreveným stropom je priestranná a cez veľké okná z južnej strany vniká dostatok slnečného svetla. „Náš dom je kombináciou slnečného a superizolovaného konceptu pasívneho domu,“ vysvetľuje P. Eliáš. Idea pasívneho domu stojí na tom, že stavba dokáže sama seba v zime zohriať absorbovaním tepla zo slnka a z vnútorných zdrojov tepla, dokonca aj od ľudí či domácich spotrebičov. V lete zasa odoláva prehriatiu. Pravda, treba tomu pomôcť. Pri slnečnom koncepte sa do detailov plánuje poloha miestností a okien v dome či systém tienenia.
V superizolovanom pasívnom dome je dôraz na kvalitnej izolácii jeho plášťa a utesnenia všetkých možných únikov tepla. „Dom musí byť v podstate vzduchotesný a overuje sa to testom simulujúcim pôsobenie vetra,“ hovorí majiteľ. Predstava, že na mieste, kde bývate, nemôžete otvoriť ani obloky, sa zdá neprirodzená, ale majiteľ nás upokojuje. V dome sú aj otváracie okná a tie sa môžu, ale nemusia používať na vetranie. „My takto vetráme len málo a rýchlo, napríklad ak nám niečo prihorí na sporáku v kuchyni,“ hovorí s úsmevom P. Eliáš. Takýto spôsob výmeny vzduchu nie je potrebný, lebo v tomto obydlí je systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla (rekuperáciou), ktorý privádza dnu čerstvý vzduch a odsáva vydýchaný.
Šikovná škatuľa
Na rekuperačný výmenník v dome Eliášovcov sa chodia pozerať mnohí záujemcovia o podobné bývanie. Stúpame teda na poschodie, kde opäť v troch izbách prevláda drevo. Prístroj je v kúpeľni a nevyzerá mohutne. Sú to dve skrinky so vstupujúcimi a vystupujúcimi rúrami. Celé zariadenie zaberá len o niečo väčší priestor ako bežný plynový kotol.
B. Kierulf vysvetľuje princíp. Cez potrubia sa do domu privádza čerstvý vzduch a ten odpadový z obytných miestností sa odvádza cez odsávacie ventily von. V rekuperačnom výmenníku odovzdá starý vydýchaný vzduch teplo tomu čerstvému zvonka. Dôležité je, že sa nezmiešajú. „Rozdiel medzi týmto systémom a klimatizáciou je v tom, že klimatizácia vzduch iba chladí a nevymieňa ho,“ vysvetľuje B. Kierulf. Problém klimatizovaných budov je podľa neho v tom, že pri doprave chladeného vzduchu do miestnosti sa často zráža vlhkosť, a preto sa v potrubí môžu tvoriť plesne. „Pri rekuperácii to nehrozí, pretože prichádzajúci a odchádzajúci vzduch má izbovú teplotu,“ dodáva architekt.
K rekuperačnému systému patrí aj tepelné čerpadlo spojené so zemným výmenníkom tepla, v ktorom je teplonosné médium. Je to voda zvaná soľanka, ktorej teplota sa pohybuje od osem do trinásť stupňov. Čerpadlo má dva tepelné okruhy. Ten prvý (voda-vzduch) spolupracuje s rekuperátorom tak, že v zime predhrieva čerstvý vzduch a v lete, naopak, ochladzuje privádzaný teplý vonkajší vzduch. Druhý okruh (voda-voda) zabezpečuje ohrev pitnej vody. „Vďaka kvalitnej izolácii stien, strechy, okien a podláh a riadenému vetraniu tento dom nepotrebuje vykurovanie plynom alebo elektrinou,“ vysvetľuje architekt.
P. Eliáš potvrdzuje, že plyn nemajú a elektrinu okrem napájania rekuperačného výmenníka a tepelného čerpadla používajú iba na varenie, svietenie a do bežných elektrospotrebičov. Pýtame sa, či prístroj nie je priveľmi náročný na údržbu a koľko takýto špás stojí. „Raz za čas musím vymeniť filtre a to je všetko,“ vraví majiteľ domu. „Cena prístroja spolu s inštaláciou a projektom vzduchotechniky bola okolo 700-tisíc korún, ale investícia sa oplatí.“
Koľko ušetríte
Za energeticky pasívny dom sa považuje objekt, v ktorom je merná potreba tepla (množstvo tepla na udržanie tepelnej pohody v obydlí, čiže približne 20 stupňov Celzia), pod pätnásť kilowattov na štvorcový meter úžitkovej plochy na jeden rok.
Dom Eliášovcov má úžitkovú plochu 173 štvorcových metrov. Mernú potrebu tepla im architekt vyrátal 13,7 kWh na štvorcový meter ročne, na celý dom je to teda 2 370,1 kWh za rok. Pri tarife D2 (3,64 koruny za kWh) to vychádza na 8 627 korún ročne. V bratislavskom panelovom byte, kde bývali predtým, im vlani zaúčtovali celkovú nameranú spotrebu tepla 5 385 kWh za rok. To je v prepočte na úžitkovú plochu panelového bytu (76,44 štvorcového metra) približne 70,45 kWh na štvorcový meter ročne. Premenené na peniaze to bolo 19 600 korún ročne. Eliášovci teda vo svojom dome spotrebujú menej ako pätinu energie na meter štvorcový za kúrenie oproti paneláku a zaplatia ročne o viac ako polovicu menej. Pritom ich nové bývanie je dvakrát väčšie. Podľa B. Kierulfa, kto sa bojí, že na dôchodku neutiahne náklady na bývanie, mal by zvážiť pasívny dom. Ten je naozaj investíciou do budúcnosti, lebo priemerná životnosť je približne osemdesiat rokov.
Ako a kde stavať
Vstupné náklady na nové obydlie vyšli Eliášovcov zhruba o dvadsať percent viac v porovnaní s katalógovým domom s rovnakou rozlohou, postavenom štandardnými technológiami. Domáci pán to odhaduje na šesť miliónov korún vrátane vnútorného vybavenia. Staviteľ takého domu totiž musí rátať s kvalitným projektom, vyššími nákladmi na izoláciu, drahšími prírodnými materiálmi (drevo alebo hlinené omietky) či drahšou prácou špecializovaných firiem, ktorých je zatiaľ na Slovensku ako šafranu. B. Kierulf si myslí, že napriek vyšším nákladom na stavbu bude popularita pasívnych domov stúpať. „V Nemecku a Rakúsku, kde sú najviac rozšírené, je už taká konkurencia firiem na trhu, že v porovnaní so Slovenskom sú ceny nižšie a lacnejší je aj materiál. Dom sa tak predraží iba o nejakých osem percent,“ tvrdí. Navyše v zahraničí už robia v pasívnom štandarde aj celé obytné bloky či kancelárie alebo rekonštruujú staré budovy. Podľa B. Kierulfa je však lepšie a lacnejšie, keď sa budova takto projektuje od začiatku.
Je škoda, že na Slovensku ešte ľudia ani štát neprišli na chuť pasívnym domom. Klíma v strednej Európe je totiž veľmi vhodná na tento typ obydlí. „Takýto dom by sa dal postaviť aj v Nórsku, ale musel by mať ešte kvalitnejšiu izoláciu, malé okná a úsporný tvar,“ tvrdí B. Kierulf. Pasívne domy sú vhodné aj do teplých juho- európskych krajín, kde sa na rozdiel od vykurovania šetrí na chladení.
Investícia do seba
Cena za kvalitný dom z prírodných materiálov sa majiteľom vracia aj v podobe kvality bývania. Eliášovci si pochvaľujú stabilnú klímu v domácnosti. Teplota sa pohybuje od 19 do 23 stupňov Celzia po celý rok. „V lete sme mali trocha teplejšie, ale to preto, že ešte nemáme dobudovanú pergolu, ktorá bude v lete prirodzene tieniť dom,“ vysvetľuje majiteľ. Ak má človek v zime pocit chladu, stačí nastaviť vykurovanie na vyššiu teplotu.
To Eliášovci veľmi nevyužívajú. Emma je z Veľkej Británie zvyknutá, že sa v byte nosia papuče a dlhé rukávy tiež nie sú prekážkou. „Netvrdím, že by sme mali takéto zvyky opakovať, ale na Slovensku sa v bytoch kúri až nadmieru,“ dodáva pani domu. Keďže zimy sú v našich klimatických podmienkach niekedy veľmi chladné, majú Eliášovci v kúpeľni podlahové kúrenie a v niektorých izbách je vykurovanie v stene v podobe potrubia s teplou vodou. Vlhkosť vzduchu je tiež stabilná a pohybuje sa okolo ideálnych päťdesiat percent. Je to aj vďaka hlineným nepáleným tehlám a ílovým omietkam, ktoré výborne absorbujú prebytočnú vlhkosť a, naopak, keď je dom suchší, vlhko vypustia. „Vysúšanie domu je jedným z možných dôsledkov použitia vzduchotechniky, ale to sa dá v tomto obydlí eliminovať práve hlinenými nepálenými tehlami, ktorými sme v časti domu posilnili drevené steny,“ vysvetľuje architekt.
Pasívny dom musí byť z materiálov s nízkou tepelnou vodivosťou. Môžu to byť drevo, tehla, ale aj polystyrén či pórobetón. Eliášovci si zvolili ako izoláciu drevo a fúkanú celulózu. Nepálené tehly a hlinené omietky použili v interiéri ako akumulačný materiál. Vzduchotechnika, dobrá izolácia a prírodne materiály však nie sú všetko, čo robí pasívny dom šetrným. U Eliášovcov šetria energiu aj všetky elektrospotrebiče, žiarovky i rúra. „Nestojí to veľmi veľa a nejakú energiu znova ušetríme,“ tvrdí majiteľ a dodáva, že mu nejde iba o úsporu peňazí, ale aj o to byť šetrný k životnému prostrediu.
Autor je redaktor dvojtýždenníka Profit.
