Max Schranz študuje na vysokej škole vo Viedni a mesačne za prenájom dvojizbového bytu s rozlohou 54 metrov štvorcových platí 596 eur. Podľa Guardianu je to len zlomok sumy, ktorú si za podobne veľké byty platia obyvatelia iných európskych veľkomiest. Schranz okrem toho nemusel vopred zaplatiť žiadnu zálohu a jeho nájomná zmluva má neobmedzené trvanie. Keď sa rozhodne presťahovať, môže ju teoreticky posunúť svojim deťom či súrodencom.
Zdá sa, že Viedeň prišla na to, ako obyvateľom zabezpečiť cenovo dostupné bývanie v centre mesta. Ostatné európske veľkomestá bojujú s neustále rastúcimi cenami nájmov spôsobenými rozmachom krátkodobých prenájmov turistami či správaním investorov, ktorí byty zo strategických dôvodov nechávajú prázdne. Rakúska metropola tomuto trendu zatiaľ úspešne odoláva.
Gemeindebau boduje
Schranzov byt je lacný preto, lebo patrí mestu. Viedeň vlastní približne 220-tisíc sociálnych nájomných bytov, čo je najviac v celej Európe. Až štvrtinu jej obyvateľov tvoria sociálni nájomníci. Ak k nim prirátame aj ľudí žijúcich v približne 200-tisíc družstevných bytoch postavených z peňazí mesta, tak ich počet prevyšuje 50 percent populácie mesta.
Viedenský termín pre budovu so sociálnymi bytmi je „Gemeindebau“, ktorý opisuje filozofiu, na ktorej bola postavená. „Jedným z kľúčových konceptov viedenského ponímania bývania je sociálna udržateľnosť,“ vysvetľuje Maik Novotny z novín Der Standard. S cieľom predísť vytváraniu get a súvisiacich sociálnych konfliktov sa mesto aktívne snaží zoskupovať v jednej lokalite ľudí s rôznymi príjmami. Sociálne bývanie tu teda nie je určené len pre chudobných.
Schranz by ako študent bez postihnutia alebo závislých osôb nemal veľkú šancu získať sociálne bývanie v ostatných európskych metropolách, no vo Viedni sa mu to podarilo vďaka špeciálnemu programu pre nájomcov do 30 rokov.
„Udržiavať rôznorodosť ľudí s rôznymi životnými príbehmi je pri vytváraní sociálneho bývania kľúčové, ale nie vždy jednoduché,“ dodáva zástupkyňa primátora Viedne Kathrin Gaalová. Jednou z taktík je stanoviť maximálny príjem pre žiadateľov o bývanie. Pre jednotlivcov sa pohybuje na úrovni 57 600 eur a pre dvojčlenné domácnosti na úrovni 85 830 eur. Ak navyše mladý študent žijúci v Gemeindebau začne časom zarábať viac, mesto to vôbec nerieši, pretože jeho situácia sa môže kedykoľvek opäť zhoršiť.
Nekonečné čakanie
Život v sociálnych bytoch má aj svoje negatíva. Obyvateľov často hnevajú dlhé čakania na opravy. Heinz Barneth tvrdí, že v jeho paneláku už tri týždne nesvieti pivničné svetlo. Opravy má na starosti centrálne vedenie mesta, no obyvatelia sociálnych bytov berú veci často do svojich rúk. Už sa im totiž neraz stalo, že sa im na vchodových dverách pokazila zámka, čo sa snažili využiť miestni drogovo závislí občania.
Ďalšou nevýhodou viedenského modelu je, že hoci 60 percent obyvateľov mesta býva v Gemeindebau alebo družstevných bytoch, na veľkú časť populácie mesta, ktorú z 80 percent tvoria nájomníci, sa zabudlo. O sociálne bývanie môžu žiadať len ľudia s najmenej dvojročným trvalým pobytom. Obyvatelia žijúci v súkromných prenájmoch bojujú s rovnakými problémami ako ich rovesníci v iných európskych mestách.
Plány do budúcnosti
Viedeň si dala za ciel postaviť do roku 2025 ďalších 5 500 nových sociálnych bytov. Je dosť možné, že ich aj napriek tomu nebude dosť, ak sa počet obyvateľov do roku 2038 vráti na úrovne z roku 1910.
Po 11-ročnej prestávke začalo mesto v roku 2015 opäť stavať v nové sociálne bytové domy. Na nové projekty v roku 2024 dokonca Viedeň vyčlenila 557 miliónov eur.
Ďalšie dôležité správy
