Ako červené kocky lega pripojené na zelenú základnú dosku pôsobia typické baťovské tehličkové domčeky utopené v zeleni pri pohľade zo strešnej terasy Baťovho mrakodrapu. Dnešné sídlo úradu Zlínskeho kraja bolo v čase dokončenia druhou najvyššou budovou v Európe a z terasy na 16. podlaží vidí návštevník Zlín ako na dlani.

Na juhu vidno sídlisko Letná – záhradné mesto postavené pre zamestnancov firmy Baťa, Námestie práce s Interhotelom Moskva, kinom, bývalým obchodným domom a tržnicou, Gahurov prospekt s Baťovým pamätníkom a Univerzitu Tomáša Baťu s moderným kongresovým centrom. Na východe historické centrum mesta a na ostatných stranách areál Baťových závodov.

Priemyselné záhradné mesto

Už na prvý pohľad zhora zaujme jednotná tehličková architektúra a premyslený urbanizmus. Kým robotnícke domčeky sú dvojpodlažné murované stavby niekoľkých základných typov, všetky verejné budovy – továrne haly, administratívne budovy, školy, internáty či nemocnice sú modulové stavby so železobetónovým skeletom a tehlovou výmurovkou.

Obuvník Baťa bol aj starosta a osvietený developer, ktorý menil mestá

Baťov Zlín - výhľad z Baťovho mrakodrapu na areál závodov a centrum mesta Zdroj: TREND Reality

„Zlín bol prvým prototypom dôslednej aplikácie myšlienok priemyselného záhradného mesta v českom prostredí. Mesto, ktorého výstavbu priamo ovplyvnil Tomáš Baťa a jeho firma, bolo založené na štandardizácii a opakovanom používaní rovnakých priestorových modulov,“ opisuje Ladislava Horňáková, kurátorka Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlíne v knihe Můj baťovský domek.

Editorka knihy, architektka Jitka Ressová vysvetľuje označenie Baťov Zlín ako výsledok rozvoja mesta previazaného s raketovým rastom firmy Baťa pod vedením Tomáša Baťu a po jeho tragickej smrti v roku 1932 jeho nevlastného brata Jana Antonína Baťu. Časovo sa dá ohraničiť zhruba začiatkom 20. rokov minulého storočia a koncom druhej svetovej vojny. „Výstavba však ešte dobiehala začiatkom päťdesiatych rokov, pretože stavebné oddelenie vo vojnovom období, keď sa menej stavalo, o to viac projektovalo,“ dodáva J. Ressová.

Prvý český „mrakodrap“, vily aj robotnícke domčeky

Zlínska architektka považuje za výnimočný najmä ucelený urbanizmus mesta. Jeho základy položil prvý regulačný plán architekta Jana Kotěru, na ktorý nadviazal František Lydie Gahura a neskôr Jiří Voženílek. Z jednotlivých stavieb patrí medzi najcennejšie 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa