K obnove bytov Slovensko viažu európske smernice o znižovaní spotreby energie i fakt, že bytové domy na sídliskách, hoci sú v priemere iba 30-ročné už treba renovovať. Niektoré zo zabudovaných materiálov a konštrukcií sa už teraz blížia ku koncu svoj životnosti, hoci podľa odborníkov je prirodzený cyklus obnovy budov okolo 40 rokov.

Staršie byty sú prevažne na sídliskách, postavených v súlade s koncepciou komplexnej bytovej výstavby, takže ich súčasťou sú škôlky, ihriská, či obchody. Keďže náklady na výstavbu nových bytov a domov sú minimálne trojnásobné, treba sa sústrediť na obnovu existujúcich domov a bytov, myslia si v Prvej stavebnej sporiteľni (PSS).

Zvýši sa tak životnosť stavby aj hodnota nehnuteľnosti a tiež kvalita bývania obyvateľov, popri znížení energetickej náročnosti a výdavkov na vykurovanie či ohrev vody. Okrem toho prispieva obnova bytov k rastu zamestnanosti a prináša daňové príjmy štátu i obciam.

Obnovu má za sebou skoro polovica bytových domov a do roku 2020 by to malo byť až 72 percent, odhaduje Združenie pre zatepľovanie budov. Väčšina sa renovuje s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania.

Vlastníci majú od začiatku milénia masívnu podporu odborníkov zo stavebných fakúlt a Technického a skúšobného ústavu stavebného, aby projekty boli kvalitné. Spočiatku ju financovala PSS, neskôr aj ostatné finančné ústavy.

PSS poskytuje predbežné posúdenie energetickej náročnosti a návrh obnovy bytových domov na základe softvéru od Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na štátnu prémiu má nárok aj právnická osoba – spoločenstvo vlastníkov bytov, môže získať jednu na štyri byty. PSS financuje aj 100 percent nákladov, žiadosti o úver posudzuje individuálne, vlastníci bytov nezriaďujú záložné právo na jednotlivé byty a splatnosť úveru je do 30 rokov.

Rodinné domy bez podpory

Z rodinných domov prešlo obnovou čosi vyše 40 percent a podľa odhadov sa ich do roku 2020 podarí obnoviť iba menej ako polovica. Sú v priemere 50-ročné, najviac sa postavilo v rokoch 1961 až 1980. Spravidla sa renovujú buď s využitím stavebného sporenia a úverov alebo v kombinácii vlastných zdrojov klientov a úverov z komerčných bánk, bez podpory štátu.

Na rozdiel od bytoviek, vlastníci rodinných domov majú informácie z odborných časopisov alebo z internetu, pokiaľ nepožiadajú o spracovanie projektu obnovy projektanta. Veľakrát si rodinný dom obnovujú spontánne, svojpomocne, často bez dôrazu na energetickú hospodárnosť, zistili v PSS.

Na rekonštrukciu bytu či domu sporí 20 percent Slovákov a ďalších 23 percent by menilo vybavenie domácnosti, vyšlo z prieskumu agentúry GFK Slovakia pre PSS. Až 12 percent hodlalo sporenie využiť na kúpu alebo výstavbu vlastného bytu, či domu a dve percentá na obstaranie pozemku. Nové bývanie tak chcelo 14 percent opýtaných, ale o rekonštrukcii a vylepšení ich uvažovalo až 43 percent.

Vlani v PSS už 75 percent úverov išlo na obnovu a len 25 percent na obstaranie bytu, kým v roku 2000 bol pomer rovnocenný. V tomto roku stúpol podiel komplexnej obnovy v úveroch právnickým osobám až o 156 percent v porovnaní s rokom 2012, uviedla Katarína Niňajová, vedúca manažmentu obchodu právnických osôb PSS.

Za tým však treba vidieť aj výrazný nárast cien bytov v desiatkach percent, kedy pôvodne uvažované výšky sporenia na kúpu bytu nevystačia. Celkový objem nových úverov za desať mesiacov medziročne narástol o 9 percent, na 413 miliónov eur.