Europoslanci prijali návrh nových opatrení, ktoré majú v Európskej únii podporiť renováciu budov. Všetky nové budovy by mali byť od roku 2028 podľa návrhu bezemisné a niektoré súčasné budovy by museli prejsť renováciou. O finálne znenie legislatívy zatiaľ nejde, o tom bude Európsky parlament rokovať s členskými štátmi.
Neprijateľný pre malé podniky a rodiny
Cieľom navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je znížiť emisie, vytvoriť nové pracovné miesta, znížiť energetickú závislosť od ruských fosílnych palív aj znížiť účty za energie. Kritici však návrh odmietajú ako neprijateľný pre malé podniky a rodiny. Budovy sú v únijnom bloku podľa správy Európskej komisie zodpovedné za 40 percent spotreby energie a za 36 percent emisií skleníkových plynov.
Ak sa členské štáty zastúpené v Rade EÚ s parlamentom na aktuálnom znení dohodnú, budú musieť mať všetky nové budovy od roku 2028 nulové emisie a byť vybavené solárnymi technológiami, ak to bude technicky uskutočniteľné a ekonomicky vhodné. V znení návrhu sú už teraz výnimky, napríklad v prípade historických budov.
Obytné budovy by podľa návrhu mali do roku 2030 dosiahnuť minimálne triedu energetickej náročnosti E, do roku 2033 potom triedu D, a to na stupnici od A do G. Písmeno G označuje 15 percent energeticky najnáročnejších budov daného členského štátu. Aj táto časť opatrenia počíta s určitými výnimkami a odloženými lehotami.
Môže dôjsť k skokovému nárastu nájomného
Návrh však podľa kritikov neberie dostatočný ohľad na menšie podniky a rodiny. Za nereálne označila opatrenia aj česká podpredsedníčka Európskeho parlamentu Dita Charanzová.
„(V opatrení) chýbajú finančné riešenia na podporu inštalácie solárnych panelov a takisto chýbajú alternatívne zdroje v prípade zrušenia vykurovania fosílnymi palivami. Musíme si povedať, čo je naozaj reálne, aby sme svojimi rozhodnutiami finančne nezaťažili občanov, "uviedla Charanzová vo vyhlásení.
Podľa českého europoslanca Alexandra Vondru z frakcie konzervatívcov je opatrenie „komunistickým" riešením.
„Ja by som bol rád, keby bolo riešenie tohto problému kapitalistické a človek mal možnosť voľby. Toto sú zase nejaké príkazy a zákazy," povedal Vondra.
Miernejší bol vo svojej kritike český europoslanec Ondřej Kovařík, ktorý privítal, že smernica by zefektívnila prevádzku administratívnych budov väčších podnikov, čo by podľa neho viedlo k zníženiu emisií.
„Neprijateľné však je, aby sme rovnako prísne pravidlá aplikovali na rodinné bývanie. To by mohlo viesť ku skokovému nárastu nájomného a cien bývania, čo si v súčasnej situácii nemôžeme dovoliť," povedal Kovařík.
Ušetrí sa 50 miliónov kubických metrov plynu
Za opatrenie naopak zdvihol ruku český europoslanec Mikuláš Peksa z frakcie Zelených, podľa ktorého by to pre majiteľov nehnuteľností predstavovalo logickú investíciu.
„Investícia to bude v tom zmysle, že keď veľmi neúčinný dom zateplíme, tak náklady na to vynaložené sa nám za nejakých desať rokov vrátia v úsporách za energie... ak sám majiteľ budovy nebude mať zdroje, aby to financoval sám, je tu Európska investičná banka, ktorá na tieto aktivity poskytne komerčným bankám v jednotlivých štátoch úver a od tých si potom cielene požičajú ľudia. Človeku, ktorý do svojho domu takto investuje, sa v ideálnom prípade zaplatí ten úver a ešte zarobí niečo navyše," tvrdí Peksa.
Spravodajcom za zákon je europoslanec Ciarán Cuffe z frakcie Zelených. Ten v úvodnom slove k pondelkovej rozprave o návrhu argumentoval tým, že dohoda „ušetrí až 50 miliónov kubických metrov plynu ročne".
Ďalšie dôležité správy
