V Zürichu pôsobia „lovci bytov“ ktorí na prehliadky berú víno a čokoládu, aby vytŕčali z davu. V Amsterdame trávia vysokoškolskí študenti mesiace tým, že sa snažia zabezpečiť si ubytovanie pred začiatkom školského roka. V Dubline a Lisabone to mladí vzdávajú a sťahujú sa späť k rodičom.
V najväčších európskych mestách sa nájomcovia stretávajú s vážnym nedostatkom ponuky, ktorý tlačí ceny nájomného na rekordné maximá, uvádza Bloomberg. Rastúce úrokové sadzby hypoték prinútili mnohých ľudí vzdať sa kúpy nehnuteľností; inflácia zvyšuje náklady na stavebný materiál a brzdí výstavbu nových bytov.
Trend rýchlorastúceho nájomného od pandémie nie je ojedinelý len v Európe, no na starom kontinente ho umocňuje malá dostupnosť bývania vo veľkomestách a vyššia koncentrácia historických a nízkopodlažných budov. Ak vlády neprijmú opatrenia, najmä pokiaľ ide o ponuku, riskujú narastajúcu nerovnosť, pretože tí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť vlastnú nehnuteľnosť, dávajú väčšiu časť svojho príjmu na bývanie vo forme nájomného.
„Nájomné stúpa, a to sťažuje život najmä ľuďom, ktorí nezdedili nijaký majetok,“ povedala Christine Whiteheadová, profesorka ekonómie bývania na London School of Economics. „Je diametrálne veľký rozdiel medzi 25-ročným človekom s rodičmi, ktorí sú vlastníkmi domu alebo majú nehnuteľnosť prenajatú, a mladými ľuďmi, ktorí začínajú úplne sami,“ dodala.
Magnet pre cudzincov
Nedostatok bývania je obzvlášť akútny v hlavnom meste Holandska, pretože Amsterdam sa stal magnetom pre cudzincov. V roku 2022 sa do metropoly s približne 882-tisíc obyvateľmi presídlilo 18-tisíc prisťahovalcov. Holandské spoločnosti ako ING Groep, Royal Philips a Just Eat Takeaway.com v posledných rokoch rozšírili svoje pracovné sily. Priaznivá daňová klíma Amsterdamu ho robí atraktívnym pre veľké medzinárodné spoločnosti, ako sú Tesla či Netflix, ktoré si tam zriadili európske ústredie. Extrémny rast populácie spôsobil, že podľa dát mestskej samosprávy chýba asi 200-tisíc bytových jednotiek.
Aj populácia írskeho Dublinu vzrástla za posledné desaťročie takmer o 12 percent, keďže vládne daňové úľavy vytvorili stimuly pre globálne farmaceutické a technologické spoločnosti, ako sú Meta Platforms, Google s Alphabetom a Pfizer, aby si tam zriadili svoje európske ústredie.
V Zürichu, domove najväčšieho výskumného centra spoločnosti Google mimo USA, je miera neobsadenosti nájomných bytov len 0,07 percenta. Na obhliadkach bytov sa pravidelne zúčastňuje viac ako sto ľudí. Pre lovcov bytov sa stalo štandardom, že keď sú pozvaní na prehliadku nehnuteľnosti, prinášajú odporúčacie listy, kontakty na HR, bankové výpisy a darčeky ako víno či čokoláda.
Spoluriaditeľ združenia nájomcov v Zürichu Walter Angst očakáva, že nájomné do roku 2025 vzrastie približne o 30 percent, keďže vyššie úrokové sadzby budú zvyšovať dopyt. Mnohé domácnosti už teraz vynakladajú viac ako štvrtinu svojho disponibilného príjmu na nájomné, takže takéto zdražovanie vyženie veľa ľudí z mesta, čím sa urýchli transformácia štvrtí, ktorá už teraz prebieha „závratnou rýchlosťou“, povedal.
Krátkodobé riešenia zlyhávajú
V mnohých mestách vo východnej Európe sa nedostatok bytov a prudký nárast cien prenájmov zhoršuje náhlym prílevom Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. Ceny prenájmu v Estónsku, jednej z top destinácií pre ukrajinských utečencov, vyskočili v roku 2022 podľa Eurostatu o 22 percent.
Vlády sa usilujú nájsť riešenia, ale často sa rozhodnú pre krátkodobé opatrenia, ktoré majú tendenciu zlyhať. „Kontrola cien prenájmu je najhoršia politika, ktorú by ste mohli zaviesť, pretože ešte viac obmedzuje ponuku,“ povedal Djordy Seelmann, generálny riaditeľ spoločnosti HousingAnywhere, platformy prenájmu, ktorá funguje v hlavných mestách po celej Európe. „Tvorcovia politiky sa zvyčajne celkom zameriavajú na to, čo môžu dnes urobiť pre trh, ale riešenie týchto problémov trvá najmenej desať rokov,“ dodal D. Seelman.
Za príklad dáva Španielsko ako krajinu, kde sa vládna politika oveľa viac zameriava na liberalizáciu stavebných predpisov, aby sa dlhodobo zvýšila ponuka. Ďalším miestom, ktoré ponúka potenciálny plán, je Viedeň, kde mestská samospráva dáva 200 eur každému, kto nedosahuje určitú úroveň príjmu, aby mu pomohla zaplatiť nájom. Približne 500-tisíc ľudí alebo každý štvrtý človek v meste žije v jednom z 220-tisíc bytov vo vlastníctve samosprávy a v najbližších rokoch sa postaví viac ako 3 700 nových bytových domov. Mesto ponúka svoj rozsiahly pozemkový fond aj developerom, ktorí časť svojich nových bytov pridelia nájomníkom s nízkymi príjmami.
V Lisabone, kde sa nájomné v druhom štvrťroku medziročne zvýšilo o 25 percent, vláda podľa údajov HousingAnywhere plánuje ukončiť zlaté víza na nákup nehnuteľností. Deje sa tak po protestoch miestnych obyvateľov, ktorí v dôsledku prílevu bohatých cudzincov skončili mimo centra mesta. Podľa lisabonskej Asociácie pre nájomcov sa na ďalšom pochode naplánovanom na 30. septembra očakávajú stovky ľudí.
Ďalšie dôležité správy
