Odstránené však majú byť len domy, ktorých obyvatelia na to dajú väčšinový súhlas, uisťuje podľa agentúry Interfax podpredseda Dumy Pjotr Tolstoj. Zákon musí byť ešte oficiálne schválený v jednom čítaní, čo je však obvykle len formalita.
Proti zámeru zbúrať bytové domy z čias sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, takzvané „chruščovky“, v posledných týždňoch protestovali tisíce ľudí. Okolo projektu, ktorý presadzuje moskovský starosta Sergej Sobjanin, je totiž mnoho nevyjasnených právnych a finančných otázok. Mnohí ľudia sa navyše obávajú, že sa budú musieť odsťahovať z centra mesta do vežiakov na okraji metropoly.
Podľa informácií rozhlasovej stanice Echo Moskvy demonštrovali aj v piatok pred dumou niekoľko hodín zhruba dve stovky ľudí. Zadržaný bol jeden opozičný politik a traja ďalší účastníci demonštrácie. V polovici mája dokonca proti búraniu „chruščoviek“ protestovalo naraz vyše desaťtisíc Moskovčanov.
Ruský prezident Vladimir Putin síce s plánmi súhlasí, ale sociálne nepokoje v Moskve mu nie sú príjemné. V budúcom roku sa uskutočnia voľby moskovského starostu aj ruského prezidenta.
Projekt počíta so zbúraním celej štvrte jednoduchých, prevažne panelových stavieb z povojnového obdobia Sovietskeho zväzu. Radnica trvá na tom, že budovy sú príliš schátrané a zastaralé. Mnoho obyvateľov a aktivistov však považuje plán za lesť, ktorá má uvoľniť lukratívne parcely.
Päťpodlažné budovy postavené v 50. a 60. rokoch minulého storočia mali vyriešiť krízu bývania. Zbúraných by mohlo byť až osemtisíc domov a nová výstavba má stáť 2,4 bilióna rubľov (takmer 38 miliárd eur). Podľa niektorých údajov môže búranie pripraviť o domov až 1,6 milióna ľudí, teda 13 percent obyvateľov ruského hlavného mesta.
