Spor byt verzus dom ťažko vyriešiť objektívne. Závisí od konkrétneho záujemcu o bývanie a jeho preferencií. Rozhodovanie sa mu pritom snažia uľahčiť aj marketingové slogany typu Dom za cenu bytu. Pravdivosť odvážneho tvrdenia je však v mnohých prípadoch nespochybniteľná, platí najmä v Bratislave a blízkom okolí. Ak v atraktívnom a dopravne dostupnom Ružinove zoženie záujemca štvorcový meter nového bytu za minimálne 50-tisíc korún, mimo mesta to po prepočte vychádza menej.
- NEPREHLIADNITE:
- 116904>TREND Špeciál - Reality 2007
Napríklad v obľúbenej Čiernej Vode. Trojizbový dom s rozlohou takmer 100 štvorcov a šesťárovým pozemkom stojí v projekte Triangel približne 5,3 milióna vrátane DPH. Ceny porovnateľných bytov v novopostavenom Koloseu pri jazere Kuchajda sú nebezpečne blízko. Pohybujú sa v rozmedzí od 5,2 až po 6 miliónov korún.
Desiatky minút v kolónach
Za cenu nápadne podobnú tej v Bratislave dostane vonku klient aj záhradu. Otázkou je, nakoľko je preňho vlastná záhradka atraktívna v porovnaní so životom vo veľkomeste. Či je kvôli pokojnejšej atmosfére ochotný vzdať sa pohodlia, ktoré predstavujú desiatky liniek mestskej dopravy, ľahká dostupnosť nákupných centier a služieb.
Práve dostupnosť a ochota dochádzať je pri rozhodovaní jedným z najdôležitejších faktorov. „Dopravné spojenie musí byť na úrovni,“ potvrdzuje Richard Dičer z firmy Iuris, ktorá Triangel stavia. V prípade lokality, ktorá je súčasťou Chorvátskeho Grobu, sa to hovorí ľahko. Ide o jedinú samostatnú obec vzdialenú zhruba desať kilometrov od centra Bratislavy, do ktorej jazdí mestská hromadná doprava.
Mnohé iné miesta sú dopredu znevýhodnené práve pre zlú dostupnosť. Prichádzajúcim z južného smeru Dunajská Streda – Bratislava sa cesta do práce každý rok o desiatky minút predlžuje. Domov v Rovinke, Dunajskej Lužnej či Kalinkove pribúda a s nimi aj áut. Naopak vďaka otvoreniu tunela Sitina nastalo výrazné zlepšenie pri ceste zo Záhoria. To prinesie väčší záujem o pozemky aj o už stojace domy v lokalite. Vo všeobecnosti však rozvoj dopravnej infraštruktúry za stavebným boomom pribratislavského vidieka zúfalo zaostáva. Rýchlocesta najupchatejším smerom do Dunajskej Lužnej sa napríklad plánuje dokončiť až v roku 2013.
Obchody možno vytvoriť
Vývoj a skúsenosti trhu hrajú v prospech bývania v satelite. Potláčajú nevýhody bývania vonku. Mnohé plusy pobytu v meste možno presunúť aj do satelitov. Nákupné centrá, mestská hromadná doprava, materské školy, hľadanie zamestnania. To všetko sú faktory, ktoré developeri postupne začínajú brať vážne.
Aj podľa informácií realitnej kancelárie Riešime bývanie si chce väčšina záujemcov priniesť výhody mestského života so sebou. Príkladom pokusu o splnenie tejto túžby je 90096>Monarská alej takisto v Čiernej Vode. Izraelský developer v rámci svojho projektu postaví obchodno-zábavné centrum, kde plánuje aj kancelárske priestory. Má slúžiť nielen obyvateľom tohto areálu, využívať ho budú aj tisíce ľudí z okolitých obytných zón vrátane manažérskeho sídliska pre kórejskú Kiu, ktoré tu dokončuje Ministerstvo hospodárstva SR.
„Naši klienti to oceňujú,“ hovorí Beata Solčianska zo spoločnosti Vara Group, ktorá polyfunkčnú zónu pripravuje. Centrum bude predstavovať drobnú občiansku vybavenosť na úrovni, na akú sú prisťahovalci z mesta zvyknutí. „S obchodno-relaxačným centrom do zóny neprichádza ruch veľkomesta,“ presviedča. Na novinku pozitívne zareagovali aj potenciálni nájomcovia priestorov, ktorí sa o ne hlásia už krátko po vypustení ponuky na trh.
Za štvorcový meter obchodného priestoru zaplatia od zhruba 3 800 až po vyše 7- -tisíc Sk na rok vrátane DPH. Na porovnanie, pri obchode v hlavnom meste sa toto číslo pohybuje okolo 8-tisíc Sk/m2 na rok. Náklady spojené s výstavbou občianskej vybavenosti majú podľa B. Solčianskej pokryť práve budúci nájomníci. I keď ceny pozemkov a domov v tomto projekte sú v porovnaní s okolitými mierne vyššie. Štvorcový meter pozemku neklesne pod tritisíc, cena za samostatne stojaci dom sa hýbe po prepočte nad 37-tisíc Sk/m2.
Integrácia nových obyvateľov
S príchodom novousadlíkov narástli, prirodzene, obci výdavky, či už s odpadmi alebo údržbou infraštruktúry. Mnohí ostanú bývať oficiálne v meste. Ich podielové dane potom ostávajú kilometre od obce, v ktorej reálne žijú. Starosta Chorvátskeho Grobu Štefan Balažko sa snaží tento problém vyriešiť: „Máme veľký záujem, aby sa noví obyvatelia u nás prihlásili na trvalý pobyt.“ Po vynásobení priemernej výšky podielu z dane z príjmu fyzických osôb počtom neprihlásených obyvateľov mu konečné číslo vychádza na niekoľko miliónov korún ročne, ktoré by si dedina pripísala.
Š. Balažkovi okrem úniku príjmov prekáža aj malá rozloha jednotlivých pozemkov. Domy v novej lokalite zväčša stoja tesne vedľa seba v záujme čo najefektívnejšieho využitia drahej pôdy. Obec preto začala regulovať rozlohu parciel, podľa nových pravidiel dom nevyrastie na menej ako šiestich ároch. Starosta nepredpovedá ani žiadne ďalšie veľké rozširovanie Grobu, územný plán to totiž nedovoľuje.
Vidí však aj prínos novousadlíkov, a to najmä v nových nápadoch. Zveľaďujú svoje prostredie, prinášajú nové spôsoby a návyky. Obec sa stále snaží pôvodných obyvateľov spájať s novými, no podľa starostu je to hlavne o ľuďoch a ich zmýšľaní. „Novoprichodiaci musí sám pochopiť, čo si chcel kúpou domu splniť,“ uvažuje. Či sa reálne zaradiť do pokojnejšieho života mimo veľkej Bratislavy alebo len získať k anonymnému mestskému bývaniu pozemok s trávnikom navyše.
Podľa skúseností R. Dičera o kúpu domu v satelite prejavujú najväčší záujem príslušníci strednej triedy vo veku okolo 30-35 rokov. „Väčšinou chcú predať svoj byt v meste a vďaka dofinancovaniu úverom si zabezpečiť bývanie mimo,“ objasňuje. V odchode na vidiek sú lídrami najmä prisťahovalci do Bratislavy za prácou. Kým bývajú v hlavnom meste sami, uspokoja sa s mestským nájomným bytom. Keď si však za sebou prisťahujú rodinu, usadzujú sa zväčša v satelitoch metropoly do 30-kilometrovej vzdialenosti.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch, Ľuboš Mistrík
