V roku 2011 však krajina prijala sériu významných opatrení, medzi nimi aj zákon o prenájme, ktorý liberalizoval trh s nehnuteľnosťami v hlavnom meste. Krajina za to dostala medzinárodnú pomoc vo výške zhruba 78 miliárd eur.
Dnes mesto prekvitá. Turisti sem prúdia zo všetkých kútov sveta, historické budovy sa lesknú novotou, bary a reštaurácie sú preplnené. Kto však z toho ťaží a kto stráca, to je otázka, ktorá miestnych obyvateľov rozdeľuje, poznamenáva americký denník The New York Times.
Portugalsko je najvýznamnejším príkladom hospodárskeho oživenia v Európe. Nezamestnanosť sa znížila na polovicu, zvyšuje sa export a tak zahraniční investori zaplavujú Lisabon. Tým, ktorí kúpili nehnuteľnosť v hodnote pol milióna eur navyše dáva štát šancu na „zlaté vízum“, teda možnosť oficiálne sa v Portugalsku usadiť.
Lisabon Zdroj: Flickr / Aapo Haapanen | CC
Napriek tomu priemerná mesačná mzda v krajine dosaduje asi 850 eur. Liberalizácia trhu spolu s obrovským prílevom zahraničných investícií prispela za posledné dva roky k zvýšeniu cien nehnuteľností v centre Lisabonu až o 30 percent.
„Stratégia Portugalska pre východisko z krízy bola nalákať zahraničných investorov, čo vyriešilo hlavné finančné problémy, ale zároveň vytvorilo iné ťažkosti pre našich ľudí, ako je napríklad bytová kríza v Lisabone,“ tvrdí bývalá poslankyňa a výskumná pracovníčka na lisabonskej univerzite Ana Dragová.
Obrodenie Lisabonu pocítilo mnoho menej privilegovaných obyvateľov mesta, ktorí sú vysídľovaní. Mnohé ulice sú tak ukážkou dvoch extrémov žijúcich vedľa seba.
V stredovekej štvrti Mouraria sa stavia luxusný rezidenčný dom len niekoľko metrov od zrekonštruovanej budovy, ktorý sa stala druhým domovom pre francúzskych a ďalších zahraničných investorov. Na jej konci však stojí starý dom s úzkymi balkónmi, ktorý sa stal symbolom portugalských aktivistov, ktorí bojujú proti vysťahovaniu pôvodných obyvateľov.
Obyvatelia v dome oproti, ktorí vyhrali súdny proces a právo zostať doma, vyvesili z okna vypchatú podobizňu Santa Clausa. Okolo nej visia transparenty s ich vianočnými želaniami: cenovo dostupné bývanie a sociálna spravodlivosť.
Príchod investorov a celebrít ako je Madonna do mesta „vytvoril problém s bývaním v niekoľkých štvrtiach,“ tvrdí riaditeľ hotelového rezortu Luís Correia da Silva. „Ľudia by však nemali zabúdať, že ešte pred pár rokmi tieto štvrte nikto zachrániť nechcel,“ dodáva.
Lisabon Zdroj: Flickr / Maria Eklind | CC
Od takzvanej karafiátovej revolúcie v roku 1974, ktorá v krajine ukončila dlhoročnú vojenskú diktatúru, bolo centrum Lisabonu napol opustenou štvrťou, ktorej sa miestni obyvatelia skôr vyhýbali. Keď v roku 2011 získalo Portugalsko medzinárodnú pomoc, žilo v centre metropoly 552 800 obyvateľov a bolo tam 322 865 bytových jednotiek, z nich až 50-tisíc opustených.
Rok nato vláda schválila kontroverzný zákon a niektorí politici šli Portugalcom príkladom. Vtedajší lisabonský starosta António Costa presunul radnicu z historického sídla v centre mesta do bývalej továrne na dlaždice na námestí Intendente, neslávne známom prostitúciou a drogami. Od toho času sa však miesto zmenilo na nepoznanie. Vznikli tu remeselné dielne a kaviarne a ďalšie projekty sú vo výstavbe.
Podľa mestského geografa Luise Mendesa, ktorý bojuje proti vysídľovaniu miestnych obyvateľov, však môže Lisabon zabiť „zlatú hus“, na ktorú láka turistov. „Pokiaľ budeme vysídľovať starých obyvateľov a vytvárať komunitu pre majetných, čo potom ukážeme turistom, ktorí v našich uliciach chcú vidieť tradičný portugalský život?“ pýta sa expert.
Lisabon - obchod Fantastický svet portugalských sardiniek Zdroj: Peter Scherhaufer
Niektorí Portugalčania sa sťažujú, že vznikla dvojaká ekonomika, ktorá rozdeľuje spoločnosť na tých, ktorí pracujú s nehnuteľnosťami a v cestovnom ruchu a na ostatných. Ostro kritizujú aj takzvanú disneyfikáciu Lisabonu. Príkladom fenoménu sú napríklad obchody ako Fantastický svet portugalských sardiniek, v ktorom si turisti môžu kúpiť konzervu sardiniek s dátumom ich narodenia na etikete.
Lisabon každoročne navštívi 4,5 milióna turistov. Pomer k miestnej populácii je pritom osem k jednej. V tomto roku sa má v metropole otvoriť zhruba tridsiatka nových hotelov.
