Vlastník nehnuteľnosti umrel a noví vlastníci boli zapísaní do listu vlastníctva až po ukončení a nadobudnutí právoplatnosti dedičského konania, v tomto prípade po troch rokoch. Kto je povinný zaplatiť daň z nehnuteľností?
Smrť je právnou skutočnosťou, s ktorou právny poriadok spája prechod všetkých práv a povinností na právnych nástupcov zosnulého (poručiteľa) už okamihom jeho smrti (tzv. univerzálna sukcesia). Rovnako je tomu aj v prípade daňových povinností.
Vašu otázku pre prípad dane z nehnuteľností rieši zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v platnom znení.
Podľa § 90 ods. 6 citovaného zákona, ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z dedičov. Ak sa nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane.
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti sa podáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehote je daň splatná.
Daňová povinnosť vzniká všetkým dedičom podľa ich nadobudnutého dedičského podielu. Pokiaľ majetok, ktorý je predmetom dane dedič nenadobudne, daňová povinnosť (rovnako ako povinnosť podať daňové priznanie) mu nevznikne.
Doplnenie:
Na príspevok v Poradni reagoval 22. 11. 2014 čitateľ, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že citovaný § 90 ods. 6 Zákona o miestnych daniach a poplatkoch sa týka dane z motorových vozidiel a nie dane z nehnuteľnosti. Reaguje autor odpovede JUDr. Marek Hudec:
Ustanovenie § 90 ods. 6 cit. zákona sa na pôvodnú otázku už nevzťahuje a upravuje len daň z motorových vozidiel. Správne je ustanovenie § 18 ods. 2 cit. Zákona v tom zmysle, že pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka, daňová povinnosť vzniká dedičovi prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. Ide však o ustanovenie účinné len od 15.10.2014.
Dovtedy platilo, že na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Formulácia novelizovaného ustanovenia je ale veľmi nepresná.
Dedič sa totiž podľa Občianskeho zákonníka (§ 460) nestáva vlastníkom na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve, ale už okamihom smrti zo zákona (zákonný dedič) alebo na základe závetu (závetný dedič).
Avšak doplnením § 18 ods. 2 cit. zákona vznikne daňová povinnosť právnemu nástupcovi až po skončení dedičského konania. Podľa toho sa možno domnievať, že v medziobdobí nie je právny nástupca povinný platiť daň, čo považujem za absurdný záver. Nová práva úprava je podľa môjho názoru nadbytočná, nesystémová a nezrozumiteľná.
V zmysle zákona je daňovníkom obvykle vlastník nehnuteľnosti, ktorý aj podáva daňové priznanie. Zákon predpokladá, že až do vyporiadania dedičstva konajú (nakladajú) s dedičstvom všetci dedičia spoločne a nerozdielne; teda solidárne. Ak nemožno určiť daňovníka tak je daňovníkom osoba, ktorá pozemok alebo stavbu skutočne užíva.
Na základe uvedeného sa domnievam, že smrťou daňovníka tomuto daňová povinnosť zaniká a zároveň prechádza na jeho dedičov. Tí majú voči daňovej správe konať spoločne a nerozdielne; ak to nie je možné, má konať ktorýkoľvek z nich. Pokiaľ dedičia nie sú známi, je daňovníkom ten, kto nehnuteľný majetok skutočne užíva. Dedičovi vznikne daňová povinnosť najneskôr potvrdením dedičstva zo strany súdu (súdneho komisára).
Pokiaľ niekto plnil daňovú povinnosť namiesto vlastníka, vzniká mu voči vlastníkovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Autor pôsobí ako advokát v advokátskej kancelárii Proiuris advokáti.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
Ilustračné foto na titulke - eTREND.sk
