„Jižní svahy“ sú zaujímavé z viacerých pohľadov. Hoci sídlisko vyrástlo až po druhej svetovej vojne, už v medzivojnovom období mal s týmto územím veľké plány známy architekt Le Corbusier, ktorého o vypracovanie návrhu pre Zlín požiadali Baťovci. V roku 1935 ponúkol myšlienku výškových budov, ktoré mali zintenzívniť mestský charakter a upustiť od výstavby rodinných domov.
„Zastával názor, že sa touto formou výstavby spotrebuje príliš veľa pôdy. Pripadalo mu, že Baťa necháva stavať domky príliš tesne vedľa seba, že medzi nimi nie je takmer na nič iného miesto,“ vysvetľuje vo svojej práci „Poňatie obytného domu v Zlíne v 40. rokoch 20. storočia“ Kateřina Janotová z Masarykovej univerzity.
Le Corbusierova predstava však stroskotala, keďže známy obuvnícky magnát chcel svojich ľudí ubytovať v rodinných domčekoch. „Myslel si, že iba tam budú mať najviac slnka a vzduchu a tiež priestor okolo seba. V továrni boli celý deň tesne vedľa seba, takže Baťa chcel, aby aspoň doma mali čo najviac súkromia a boli izolovaní podľa rodín,“ dodáva K. Janotová.
Zlín - takzvané „Baťove domky“ Zdroj: Profimedia
Keď zamestnanci štrajkujú
V meste sa zároveň traduje, že individuálne bývanie malo potlačiť kolektívne vedomie zamestnancov a zabrániť možným štrajkom. Hoci je dnes T. Baťa príkladom úspešného podnikateľa so silným sociálnym uvažovaním, stretával sa s nespokojnosťou svojich ľudí. Keď sa napríklad v roku 1905 vrátil z USA, zaviedol pokuty pre robotníkov za zle odvedenú prácu. Nesúhlasil s požiadavkami odborárov a preto čelil štrajku a vyriešiel ho na dnešné pomery naozaj netradične. Všetci štrajkujúci dostali výpoveď a na ich miesto prijal nekvalifikovaných robotníkov.
Počas prvej svetovej vojny sa firme darilo, bola významným dodávateľom pre armádu, pre ktorú vyrábala až polovicu obuvi. Problémy prišli v povojnovom období a prejavili sa opäť nespokojnosťou zamestnancov. Na štrajky v roku 1919 už reagoval T. Baťa inak a povolil založenie odborovej organizácie. To však nevyriešilo problém s plnými skladmi, keďže topánky nechcel nikto kupovať.
Riešením sa ukázalo zníženie cien na polovicu. Súbežne však musel znížiť platy zamestnancov o 40 percent. Kompenzoval im to napríklad 50-percentnými zľavami vo firemných obchodoch. Taktika s lacnými topánkami sa ukázala úspešná a T. Baťa si ukrojil výrazný trhový podiel.
Z podnikateľa starosta
Bežné mestečko na Valašsku sa stalo významným vďaka Baťovej fabrike, ktorú založil koncom 19. storočia. Dnes už málokto vie, že pôvodne požiadal o živnosť v Uherskom Hradišti, kde však neuspel. Zlín bol v tomto smere otvorenejší a samotnému mestu to určite pomohlo. Ako úspešný podnikateľ sa T. Baťa rozhodol v roku 1923 kandidovať v miestnych voľbách. S heslom „Chcem pracovať pre všetkých. Bojovať proti biede", vyhral. Z 30 mandátov získal 17 a stal sa starostom.
„Enormná medzivojnová staviteľská činnosť Tomáša Baťu a jeho tímu renomovaných architektov, ako boli Jan Kotěra, František Lydie Gahura, Miroslav Lorenc, Vladimír Karfík, premenila päťtisícové mestečko v aglomeráciu unikátnej funkcionalistickej architektúry,“ pripomínajú oficiálne stránky mesta Zlin.eu.
J. Kotěra navrhol robotnícku kolóniu „Letná“, ale aj známu Baťovu vilu. „Záhrada okolo nej bývala plná altánkov a promenád, ktoré ju spájali so samotnou obuvníckou továrňou. Bohužiaľ, súdruhovia tento zaujímavý nápad zničili tým, že cez záhradu postavili frekventovanú cestu," poukazuje portál 21stoleti.cz a dodáva, že symbolom nového Zlína sa s rozvojom obuvníckeho biznisu stali moderné skeletové budovy so základným dispozičným modulom s rozmermi 6,15 x 6,15 metra.
Baťova vila - historické foto Zdroj: Profimedia
Najvyššia „dvadsaťjednotka“
Najznámejšou skeletovou budovou je takzvaná „dvadsaťjednotka“, nazvaná podľa pôvodne priradeného čísla. V budove dnes sídli samospráva, no ako centrálu Baťovej firmy ju postavil architekt Vladimír Karfík, žiak Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta. „Práve počas štúdia v USA si ho všimol Tomáš Baťa a neskôr ho vo svojich zlínskych ateliéroch zamestnal. Okrem správnej budovy projektoval aj spoločenský dom, ktorý sa neskôr premenil na hotel Moskva,“ dodáva 21stoleti.cz.
„Dvadsaťjednotka“ bola svojho času výškou 77,5 metra najvyššou budovou v Československu a druhou najvyššou stavbou v Európe. Zaujímavosťou bola kompletná klimatizácia.
Na 1. až 14. podlaží sa nachádzali veľkopriestorové kancelárie naplánované pre 200 pracovníkov na jedno poschodie. Ôsme poschodie bolo vyhradené pre vedenie firmy. Na 15. poschodí boli konferenčné priestory. O poschodie vyššie sa nachádzala vyhliadková záhrada s fontánou.
Legendárny obuvník je známy tým, že za svojimi ľuďmi doslova cestoval v pojazdnej kancelárii – výťahu s rozmermi 6 krát 6 metra. Obyvateľom kancelárie už v tom čase nebol Tomáš Baťa, ale jeho nevlastný brat Jan Antonín. Tomáš zahynul pri leteckom nešťastní ešte v roku 1932. J. A. Baťa sledoval cez sklenené steny, ako jeho ľudia pracujú.
Zlín - administratívna budova 21 Zdroj: Profimedia
Významne sa na vývoji mesta podpísal aj architekt František Lydie Gahura. "Snažili sme sa od počiatkov výstavby mesta, aby štýlovo vyrastalo organicky z priemyselnej architektúry, ako novej formy na vyjadrenie architektovho názoru na prácu a život priemyselného mesta," hovorí vo svojich pamätiach. „Vplyv na obraz Zlína má priemyselný objekt, teda továrenská budova. Tá je hlavným motívom zlínskej architektúry. Tento motív sa opakuje v rôznych variáciách aj pri ostatných budovách určených na verejné účely, pri školách, internátoch, spoločenskom dome, sociálno-zdravotnom ústave a iných,“ cituje ho 21stoleti.
Tehlový Gottwaldov
Po víťaznom februári a znárodnení Baťovej továrne sa komunisti rozhodli potlačiť kult úspešného obuvníka aj umelou zmenou názvu. Mesto, ktoré kroniky spomínajú už v roku 1322, dostalo nový názov Gottwaldov.
Aj napriek najkomunistickejšiemu názvu v republike nezasiahla tamojšiu architektúru socialistická výstavba tak živelne ako iné mestá. Príkladom je práve sídlisko „Jižní svahy“, ktoré pôsobí, aspoň zvonku, ako tehlové. Aj keď ide o betónové prefabrikáty.
O výstavbe sa napriek prvým Le Corbusierovým plánom z medzivojnového obdobia rozhodlo až v čase Pražskej jari. „Z niekoľkých návrhov bol vybraný ten najlepší, od dvojice architektov Šebestiána Zelina a Jiřího Gřegorčíka, ktorý patrí jednoznačne k najzaujímavejším počinom panelovej výstavby nielen v Zlíne, ale aj v celej republike,“ hodnotí portál ArchitektúraZlin.cz.
Netradičné panely vyrábala holandská firma Smith priamo na mieste. „Na rozdiel od väčšiny fádnych projektov panelových sídlisk sa medzi rokmi 1972 až 1980 autorom I. etapy sídliska JS podarilo geniálne zakomponovať bodové, terasové, chodbové aj lodžiové domy do krajiny. Použitím obkladov z tehlového pásu bol zaručený súlad so skoršou baťovskou výstavbou v meste.“
Ako výškový stredobod obytného súboru bol vypracovaný unikátny návrh 14-podlažného výškového segmentového domu s priľahlým komplexom občianskej vybavenosti. Budova vyčnieva nad mestom doteraz.
Zlín - sídlisko „Jižní svahy“ Zdroj: Profimedia
